Nechceme Vás učiť a vnucovať Vám náš obraz sveta a človeka, chceme vo Vás podnietiť sily a schopnosti, ktorými si Vy sami vytvoríte pravdivý obraz o sebe a o svete.

nové:
Výživa a dávajúca sila človeka

Dopredaj posledných výtlačkov stále aktuálnych kníh, podľa ktorých cvičíme, za znížené ceny:
Duševná dimenzia jogy 12 €
Preduchovnenie tela 10 €


Joga a rakovina

Podujatia s Heinzom Grillom

Meditácie 48, 49 a 50

Meditačný obsah 48:

Po tom, ako sme meditačné obsahy viedli k veľmi závažným a načisto významným súvislostiam, môžeme sa teraz vrátiť naspäť k jednoduchším a elementárnym úlohám. Centrovanie viesť na bytosť archanjela a pomaly sa upriamiť na zážitok tvorivej sily spočívajúcej v tejto bytostnej existencii je nesmierne náročná a rozsiahla disciplína. Avšak významné je, že stále viac a viac získavame nie iba tušenie o existencii archanjela, ale sprítomňujeme si, že táto vedúca sila existuje ako nadriadená dimenzia. Cvičiaci má široko, slobodne a s dobrým pozorovaním svoje konanie nasmerovať na úlohy, na rozvíjanie tém a na ostatných ľudí. Skoro zákonite nastáva chyba, že cvičiaci skoro vždy začína vo svojej traume alebo vo svojej subjektivite a istým spôsobom chce pomocou meditácie z nej odletieť preč. Archanjel potom uzavrie jeho vnímanie.

Existujú meditácie, ktoré sa používajú napríklad na uvoľnenie. Potom existuje mnoho meditácií, ktoré majú význam všeobecne pre upokojenie psychiky. Pojem meditácia, keď ho niekto použije tu, nemá v žiadnom prípade nič spoločné so subjektívnym stavom. Myslenie, cítenie a vôľa sa cielene školia a pozornosť smeruje k nejakému objektu, ktorý človek skúma s úmyslom poznania a napokon sa ho učí prežívať ako existujúcu skutočnosť. Cieľom meditácie je vniknutie do hlbších súvislostí pomocou konkrétnych myšlienok. Ak chce cvičiaci dôjsť k objektívnemu poznaniu, sám seba musí nechať ustúpiť. Subjektivita, únava, osobné sympatie, antipatie, nepokoje, zlé rozpoloženie počas dňa alebo sklony nálady nesmú mať na meditáciu žiaden určujúci význam. Majú sa jednoducho prekonať alebo postaviť do vedľajšej miestnosti.

Z tohto dôvodu musí meditujúci vynaložiť skutočne určitú slobodu voči sebe samému. Na posilnenie svojho Ja alebo svojbytia má tento krok rozhodujúci význam. Každá meditácia má preto prebiehať s istým sebaprekonaním a napokon z neho vyplývajúcim slobodnejším sebaposilnením života myšlienok a vedomia. Najlepšie, ak sa človek počas dňa uvoľní pre meditáciu najmenej na 20 minút a následne počas ďalšieho priebehu dňa a dokonca aj večer, obzvlášť pred spaním, nechá doznievať myšlienkovo nadobudnuté obsahy koncentrácie, ako aj myšlienky, ktorými sa zaoberal.

Rudolf Steiner v „Poznávaní vyšších svetov" píše, že každá idea by sa človeku mala stať ideálom. Ak ju necháme zakrnieť, naše sily sa umenšia. Súvislosť, že idea, ktorá sa stane ideálom, sily podporí a idea, ktorá sa vytratí, sily umenší, máme v tomto význame doviesť do koncentrácie a nakoniec do meditácie. Kde alebo v akých prípadoch môžeme túto predloženú úlohu od Rudolfa Steinera rozsiahle objaviť v živote?

Vo vzťahu k súčasnej dobe sa práve tento prístup javí ako veľmi významný, aby ľudia z dostatočne fundovaných myšlienok, ktoré vezmú z textov alebo z vyslovených výrokov, vytvárali ideály. Nenecháme sa vtlačiť do kompenzácií alebo závislostí, ale sledujeme tie najideálnejšie ciele a z toho nadobudneme suverénnu múdrosť.

Týmito slovami by mohlo nastať určité psychologické sebapoznanie v osobnom kritickom pozorovaní. Toto sebapozorovanie a kritická reflexia však nemá zameniť alebo nahradiť činnosť koncentrácie a meditácie. Psychologické objasnenie a reflexia sprevádzajú spirituálnu aktivitu. „Každá idea, ktorá sa stane ideálom (a sociálnou exoterickou praxou), zvýši silu človeka." Tento meditačný obsah má byť slobodne a dostatočne zahrnutý do koncentrácie v nasledovných dňoch cieľavedome zakaždým na 10-15 minút.

Meditačný obsah 49:

Idea s konkrétnym myšlienkovým sformovaním stojí vždy na začiatku cesty uskutočnenia. Pre každú meditáciu, prípadne pre každé cvičenie koncentrácie, cvičiaci taktiež potrebuje veľmi jasne zváženú myšlienku, to znamená ideu, u ktorej dokáže uskutočniť rozšírenie do svetlej dimenzie.

V súčasnej dobe sa najnaliehavejšie objavujú požiadavky na procesy vedomia, ktoré nemôžu byť orientované na doterajšie skúsenosti, ale ktoré vznikajú z pozorovania situácie a z múdreho logického ďalšieho vedenia myslenia o okolnostiach.

Opatrenia na posilnenie imunity, ktoré jednotlivec môže rozvinúť, či už sa cíti byť postihnutý koronou, alebo nie, môžu najlepšie prebiehať prostredníctvom dynamického vedomia, ktoré je slobodne k dispozícii. Hoci výživa a prírodné liečiteľstvo, psychoterapia a zdravý vzduch s pohybom taktiež zvyšujú obrannú silu tela, predsa len ak sa človek vzdeláva v spôsobe, akým smeruje svoje vedomie k svetu a k ľuďom, k témam a aktivitám, z toho rozvinie stabilnú a istú psychiku, tak zažije ďaleko väčšiu imunokompetenciu (schopnosť odpovedať na vyvolávajúci podnet).

V budúcnosti sa očakávajú ešte aj iné vírusové ochorenia, istotne horšie, než koronavírus. Duchovne videné ide o vylučovací proces v tele a menej významná je jeho infekčnosť. Práve elektrosmog s vysokými frekvenciami významne prispieva k týmto vírusovým infekciám. Z dôvodu cudzích záťaží a v dôsledku chýbajúcej zdravej mentálnej aktivity telo príliš ľahko produkuje ťažko zistiteľné poruchy, ktoré sa potom prejavia zápalovými reakciami a vírusovými ochoreniami. Vedomie stráca schopnosť uniesť riadenie života a dá sa povedať, že piate energetické centrum, takzvaná višudha čakra, alebo inak vyjadrené, takzvaná duša rozumová, sa nedokáže dostatočne rozvinúť. Strachy bránia logickému a slobodnému mysleniu vzťahujúcemu sa k objektu, ktoré je vlastné tomuto centru.

V rámci meditačnej úlohy si celkom elementárne máme byť vedomí dôležitosti toho, ako si tvoríme predstavy. Vznikla predstava skutočne z vnímania a z procesu myslenia na objekt pozorovania, alebo vznikla tak, že vystúpila z orgánového alebo emocionálneho potenciálu tela a viaže sa tým späť na doterajšie skúsenosti? Za „správne videnie a správne predstavovanie" môžeme označiť také, ktoré opísal Rudolf Steiner v „Poznávaní vyšších svetov" o šestnásťlupeňovom lotosovom kvete. (s. 63)

Ako pôsobia usporiadané objektívne obsahy predstáv na dušu a ako na rozdiel od toho pôsobia vnemy vystupujúce čisto zo spomienky a intelektuálnych záverov? Ako sa v týchto cvičebných procesoch ukazujú pomery svetla a tieňov?

Na rozvinutie tohto cvičenia si má človek dostatočne prakticky uvedomiť oba procesy a dokonca okrem toho sa má učiť pozorovať druhých ľudí, ako si tvoria svoje predstavy. V situácii strachu dokáže jedinec iba ťažko dospieť k zdravej aktivite vedomia v správnom videní.

Ten, kto sa cvičí v meditácii sa má učiť ustanoviť svoj stredobod v šiestom centre a vytvarovať obsah v súlade s vedomím. Kto nemedituje a málo sa zaujíma o spiritualitu, toho súčasná situácia vyzýva prinajmenšom k objektívnemu mysleniu, ktoré je orientované na objekty a nie je motivované zo subjektívnych energií orgánov. Z tohto dôvodu je dobré, keď študent na duchovnej ceste spoznáva procesy zmyslového vnímania a rozvíjania myšlienkových predstáv v ich rozdieloch, aby dokázal zakaždým podporujúco a objektivizujúco prispieť do rozhovoru. Ľudstvo dnes najnaliehavejšie potrebuje procesy vnímania, ktoré zodpovedajú piatemu centru v oblasti hrtana. Meditácia k tomu môže byť veľkým prínosom prostredníctvom toho, že sa vykonáva rytmicky a pomocou detailizovaného cvičenia koncentrácie.

Ako pokračovanie tejto meditácie bude nasledovať niekoľko ďalších obsahov až po nadzmyslové pozorovanie piateho centra. Kto sa cvičí, aby videl toto centrum, bude mať prirodzene silnú motiváciu k zažitiu rozvinutia tejto čakry v oblasti hrtana.

Meditačný obsah 50:

„Ako na dušu pôsobia usporiadané a objektívne obsahy predstáv a protikladne k tomu, ako pôsobia vnemy zasahujúce zo spomienky a intelektuálnych uzáverov? Ako sa javí svetlo a pomery tieňov v procese tohto cvičenia?" Túto úlohu sme zadali v poslednom meditačnom liste.

Jedno z najčastejších a známych meditačných cvičení, ktoré pochádza z budhizmu, je meditácia pozornosti. Tieto meditácie sa vzťahujú napríklad na telo, na dych, držanie tela pri chôdzi, státí, sedení, na nejakú činnosť (kaya), na vlastné pocity a na vnímanie citom (vedana), na činnosti vedomia (citta) a napokon na mentálne obsahy (dhamma).

Tieto cvičenia pozornosti tak, ako sa vo všeobecnosti sprostredkujú, veľmi málo rozlišujú slobodné pozorovanie od poviazaného. Objekt a subjekt, ktoré by sa museli diferencovať pri takej forme sústredenia alebo pozornosti, ešte nevstupujú dostatočne do protipostavenia. V praxi je človek pozorný voči sebe samému a voči svojmu doteraz známemu svetu a nanajvýš obmedzene sa učí spoznávať nasledovný nadriadený a doteraz neznámy stupeň vnímania. Vyššia skutočnosť sa preto môže zrodiť až potom, keď sa cvičiaci učí udržiavať pozornosť dlhšiu dobu na objekte a subjekt skutočne ponechá celkom na pokoji.

Krišnamurti popísal tento proces ľahšie, zrozumiteľnejšie a celkovo o čosi presnejšie: „Pozornosť je sústredené pozorovanie, povedomie, ktoré je úplne slobodné od motívov alebo prianí, pozorovanie bez akýchkoľvek interpretácií alebo skreslení."

U Platóna sa objavuje proces definovania centrálnej úlohy filozofov. Pri definovaní je dôležité, aby sa dokonale správne stanovili všetky znaky, ktoré charakterizujú jav taký, aký je, a aby sa tým odlíšil od iných javov. Platónova filozofia podporovala objektívne preniknutie do skutočnosti fenoménu. Zaujímavé je, že na jednej strane vychádza zo zmyslového vnímania a pozoruje, čo ponúkajú zmysly, ale okrem toho na druhej strane rovnako aj znaky určujúce podstatu za zdaním, teda bytosť javu. Pre filozofické pozorovanie je nutné objektívne vnímanie diania, slobodné od tela.

Ak sa cvičiacemu podarí zadržať sa vo fenoméne slobodne od samého seba v myšlienke a v pozorovaní, takže prebýva skutočne objektívne a slobodne vo svetle pozorovania, vznikajú napríklad spätne pôsobiace krásne kryštalické formotvorné sily, ktoré okrášľujú tvár pozorujúceho a časom celé telo rozvinú harmonicky ďalej. Vznikne nové oživenie pomocou éterických síl, ktoré sú pritiahnuté zo sféry pozorovania a ktoré sa vorganizujú k doterajším éterickým silám v tele a doplnia a posilnia ho.

Proces aktivity vedomia je dnes do istého stupňa dôležitý pre všetkých ľudí. Bežná všímavosť spočíva ešte veľmi na poviazaných pozorovaniach väčšinou upriamených na osobnú sféru, ale mala by byť podporovaná pozornosť s požiadavkou na vzrastajúcu diferenciáciu na subjekt a objekt; na takomto stupni môže cvičiaci zažiť, ako také objektívne vnímanie javu spojené s myšlienkovou výstavbou a s tvorbou predstáv vedie k vytvoreniu vzťahu a poskytuje istý druh nového začiatku.

Ako sa ďalej dá opísať proces tohto objektívneho utvárania vedomia a odlíšiť ho od jeho pôsobenia, od jeho fyzického a metafyzického obrazu javu? Ako sa všeobecne dá naskicovať pôsobenie tohto cvičenia na zdravie?

Voči tomuto položeniu otázky, ktoré rozvíja obraz pozitívne, môže byť nápomocné, keď s porovnávaním pozorujeme negatívny obraz.

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Meditácia 45 - 47

Meditačný obsah 45:

Pre rozvinutie usporiadaného vybudovania meditácie je rozhodujúci rozdiel medzi tým, keď takzvane veríme a tým, keď skutočne s istotou vieme. Ak človek začína meditáciu iba s postojom: „mám za to, že ...", chýba mu prvá opora psychickej kostry a ďalšie obsahy nemôžu dospieť ku koncentrácii.

Z tohto dôvodu je dôležité, aby prípravné myslenie s porovnávajúcimi pozorovaniami, ktoré stojí ako základ východiskového obrazu choroby, bolo racionálne a dostatočne vybudované. Aktivita, ktorá vedie k pozoruhodnému poznaniu rozdielu medzi poverou, že hmota stojí na začiatku choroby, ako napríklad napadnutie vírusmi a baktériami, a medzi predstavou, že v astrálnom tele vzniká neporiadok a človek vyprodukuje chorobu v dôsledku svojich pochybení vo vývoji a až nakoniec sa objaví v tele choroba, sa vynakladá tak dlho, až kým sa nedospeje k logickej jasnosti a formulovaniu skutočnosti. Ak človek vykoná túto aktivitu, zabráni tým mnohým pochybeniam, či už v oblasti vedeckej, ako aj v oblasti ezoterickej.

Hegel túto metódu myslenia smerujúceho k poznaniu označil za takzvanú dialektiku. Už Platón vo svojej filozofickej škole rozvinul tento pojem a predložil činnosť myslenia pred ďalšie spirituálne disciplíny. Dialektika je teda určitý druh metodiky poznávania myslením, ktorá ešte nevniká bezprostredne do nadzmyslovej reality, ale ktorá predchádza „samohybnosti myslenia a samohybnosti skutočnosti". (Hegel)

Bolo by naozaj veľmi jednoduché, keby sa ten, kto sa rozhoduje pre duchovné školenie, mohol hneď pribrať k nadzmyslovým cvičeniam a keby sa mohol vyhnúť základnej kostre dialektiky v zmysle metodického chápania skutočnosti a sebaurčenia v rámci organizujúcich princípov sveta. Každá meditačná úloha musí byť sprevádzaná pozorovacou činnosťou a logickým porovnávaním.

Ak dostatočne vykonáme tento krok v zmysle príčiny vzniku choroby a ašpirant s presnou a racionálnou istotou spozná, že chorobu by nikdy nemohlo zapríčiniť niečo iba vonkajšie, ale nejaká astrálna bytostná účinná sila predchádza pred symptomatickým dianím, skutočnosť, ktorá nepochádza z fyzických podmienok, ale z podmienok vedomia nejakej osoby a on ju príjme prostredníctvom neusporiadaných pomerov prípadne neuvážene od niekoho iného, dá sa povedať, že prijme takzvanú bhutani (=bytosť), alebo lepšie povedané, že si ju nevedome vyhľadá, potom v človeku vznikne priaznivejší základ na sebapoznanie a poznanie skutočnosti. Ašpirant skutočne rozlíši telo od podmienok vedomia. Všetky choroby majú svoju príčinu v rozličných astrálnych skutočnostiach, a tie pôsobia cez vedomie na človeka.

Nasledujúci krok, ktorý potom vykonáme, pokračuje pozorovaním rozličných pomerov vo vedomí človeka. Ako a v akých situáciách vznikajú choroby, oslabenia a ublíženia? Ako sa to ukazuje v prípravnom štádiu? Nakoniec, ak takto cvičíme, pozorujeme celkovú sféru ľudstva a myslíme nie iba ľudstvo, ale celý vesmír ako pole pôsobenia a vplyvov. V tomto vesmíre žijú sily svetla rozličných druhov. Sčasti sú tieto sily svetla viditeľné, napr. vo sfarbení krajiny. Taktiež sú navonok vnímateľné vo svojich kvalitách, keď pozorovateľ dokáže zažiť napríklad krásnu sféru alebo zas zaťažujúcu svetelnú sféru.

Potom si cvičiaci položí otázku: Ktorá bytosť stojí za týmto vonkajším javom kvalitatívnych a atmosférických svetelných pomerov? Táto takzvaná astrálna skutočnosť je pre oči neviditeľná, a preto sa musí cvičiaci oslobodiť od nutkania pozerať sa a vnímať vonkajším spôsobom. Prvým krokom v tomto myšlienkovom budovaní je pokoj, aby sme následne mohli dosiahnuť citové subtílne vnemy. Túto formu koncentrácie by sme mali absolvovať s položením otázky bdelo a s centrovanou pokojnou odpútanosťou. Tento pokoj musí nastať s plným vedomím. Ako ďalšie by cvičiaci mal vyvinúť trpezlivosť a súčasne istotu, aby s dobrými predpokladmi dosiahol cieľ vnímania nasledujúcej vyššej skutočnosti.

Meditačný obsah 46:

Rozdiel medzi špekulatívnymi radami o výsledkoch cvičení o duchovných skutočnostiach a medzi reálnym poznávacím chápaním pomocou meditácie je taký veľký ako rozdiel medzi dedičstvom, ktoré si niekto prevezme bez poctivej práce a medzi zaslúženou odmenou ktorú si dlhotrvajúcim úsilím vydobyl.

Meditačná úloha – aké choroby sú v astrálnej skutočnosti predznamenané a ako potom pomaly siahajú na človeka - je možná iba pomocou prípravnej myšlienkovej výchovy reálnych predstáv o usporiadaní sveta. Ak cvičiacemu chýba toto úsilie prípravnej a budujúcej činnosti, tak nevykonáva žiadnu obetnú prácu. Ak chce človek vystúpiť k posilneniu poznania, nevyhnutne musí priniesť obetnú prácu. Špekulácie sú ukazovateľom toho, že človek by sa chcel vyhnúť vývoju svojej duše pomocou tejto obetnej práce, a tým by chcel svojmu úsiliu o pokrok pripojiť akúsi skratku.

Pre meditačnú úlohu preskúmania chorobnej situácie doby máme dostatočne konsolidovať cvičenie koncentrácie a každý deň opakujúc ho budovať. Cvičiaci má dbať na to, či a kedy siaha po špekulatívnom získavaniu výsledku. S určitým jemnocitom zbadá, že takéto uchopovanie výsledkov ho dostáva do subtílneho nepokoja a duchovný svet sa utiahne a neprejaví sa.

Cvičiaci nemôže len tak pozerať do svetla a vidieť útvary choroby, ktoré sa skrývajú za vonkajším kolobehom neba. Musí rozvinúť myšlienky takým spôsobom, akoby stáli nad horizontom a nad oblakmi, takže sa časom samé istým spôsobom vyslovia. V mojej literatúre, napr. v knihe „Cvičenia pre dušu", je tento proces označený ako spätne žiariaci éter a ako tepelný éter. Objekt koncentrácie sa vysloví po tom, ako človek vykoná obetnú prácu, teda správne vytvorí predstavy a tiež z úplného pokoja pozorovania a myslenia; myšlienka však nie je eliminovaná, ale ostáva cieľavedome nad človekom a on ju pozoruje.

Zaujímavé pre túto úlohu taktiež je, keď sa človek učí pozorovať pocity, ktoré ho v súčasnosti sprevádzajú. Tuší budúcnosť, ktorá pred ním stojí? To, čo pred človekom vo vesmíre stojí ako forma choroby, neprichádza už vopred potichu a najskôr v tichých pocitoch?

Útvar alebo postava choroby je tmavá, alebo svetlá? Je mocná, alebo nenápadná? Aká dimenzia žije za svetlom, priateľská, či nepriateľská?

Tieto otázky sprevádzajú meditáciu. Ale meditáciu majú sprevádzať iba okrajovo a nie motivovať centrum. Tu je dôležité, aby bolo rozpoznané a zažité nebezpečenstvo špekulácií.

Meditačný obsah 47:

Na mojej stránke sa nachádza článok pod titulom „Problém korony by ostal neriešiteľný, keby sa nezohľadnili duchovné príčiny" - po slovensky. Na niekoľkých riadkoch je načrtnutá odpoveď na otázku, ktoré choroby sa dajú vo vesmíre vnímať prostredníctvom astrálnych foriem. Bytosť, ako sa vyjadruje a ako sa v prenesenom zmysle vyslovuje, môže byť pomocou týchto riadkov nanovo a opakovane zhliadnutá.

Nebezpečenstvo, že by sa cvičiaci uspokojil s odpoveďou, ktorá mu je prinesená, je každopádne také veľké, ako spomínaná veľmi materialistická forma špekulácie s túžbou po rýchlom riešení. Ten, kto sa na ceste cvičení namáha, neušporí si prácu, ani na začiatku, ani na konci duchovného vzhliadania nahor ku skutočnostiam. Dokonca sa v doznievajúcom dojme dá zbadať, či odpovede, ktoré niekto dáva, sú uzatvorené do kruhu materialistického zmýšľania a skutočnosť zastierajú vedomosťami s úmyslom vlastniť ich. Ašpirant na duchovnej školiacej ceste by preto mal s predkladanými myšlienkami znovu pozorovať sféru, skúmať skutočnosť, sledovať ďalej myšlienku v jej súvislostiach a logike a nakoniec sa učiť vnímať ľudí nanovo podľa obrazu - ako nadriadená, ešte neuchopená forma dospieva do manifestácie.

Rudolf Steiner napríklad v „Poznávaní vyšších svetov" v kapitole o zasvätení píše o takzvanej skúške ohňom, ktorá predstavuje prvú obsiahlu výstavbu potenciálu logiky. Následne vysvetľuje skúšku vodou a prijímanie vnútorného slova alebo čítanie okultného písma. Ak môže človek istou mierou pokročilejším spôsobom cvičiť koncentračné cvičenie, začínajú sa ďalej vyslovovať súvislosti jednotlivých nadzmyslových procesov vnímania. Cvičiaci však nesmie, ako bolo spomenuté v už popísaných cvičeniach meditácie, skúšku ohňom a logickú výstavbu myslenia vynechať, ale stále znova a znova sa musí vystríhať špekulatívneho vniknutia do astrálnej skutočnosti.

Schopnosť vnímať astrálny svet v jeho prejavoch neznamená nič iné, než byť schopný zniesť ho v celej jeho tiaži a krutosti. Cvičiaci spravidla vypadne z koncentrácie vďaka únave alebo z dôvodu odvedenia pozornosti alebo neschopnosti udržať myšlienku dostatočne cielene orientovanú a vedomú. Aby cvičiaci prišiel až k primeranému cieľu, kedy sféru pôsobenia tohto sveta dokáže skutočne prežiť v jej logike a múdrosti tak, ako z vesmíru žiari nadol na človeka, musí bezpodmienečne ostať duchaprítomný. Jeho vedomie sa musí stať schopné uniesť to prostredníctvom cvičenia.

Teraz v nasledovnom kroku úlohy cvičiaci dokáže dosiahnuť bytostný útvar choroby logickým spôsobom v zmysle dialektiky, ako ju učili a používali filozofi. Môže normálne skonštruovať obraz vo jeho súvislostiach ako nejakú stavbu. Potom však musí cvičiaci jeden krok dialektiky nanovo doplniť cvičením koncentrácie a nechať vzniknúť obraz v celom jeho rozsahu tak, ako vznikal z myšlienkových obsahov.

Cvičiaci dokáže zabrániť chorobe, ak dostatočne rozvinie schopnosť tohto kroku filozofického poznania a rozšírenia duchovného vnímania. Svojou prácou sa pre druhých stane ochranným patrónom a pomocníkom.

Súčasne sa zdá dôležité spomenúť, že týmto druhom práce nespĺňa úlohu dobrodinca, ale ho dokonca vysoko prekonáva a pomocou jestvujúcej existencie myšlienky uvoľňuje určitú duchovnú silu. V tejto myšlienke cvičiaci zažije nadzmyslovú silu.

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Problém korony by ostal neriešiteľný, keby sa nezohľadnila duchovná príčina

Preložené z nemčiny zo stránky Heinza Grilla: https://heinz-grill.de/corona-wesen-luege/ z 16.8.2020

Pravdivé cítenie situácie

Podľa hlbokého posúdenia sa dá rozvíjajúci pocitový život človeka ohodnotiť ako inštancia pravdy. Existujú tiché pocity s vnímaním objektívne jestvujúcej skutočnosti, ktoré sa ukazujú v ľudskej citovej mysli vo viac alebo menej zreteľných tušeniach a tichých intuíciách. Tak ako vyškolené vedomie disponuje rozličným vnímaním vydarených proporcií a dokáže ich odlíšiť od nepodarených pomerov, rovnako sa dá rozpoznať aj daná realita od predstieranej. Pokiaľ je ľudské vnímanie do určitej miery bezúhonné a rozvinuté, môže v súčasnosti pociťovať istý druh celkom neúmernej beznádeje, lebo stresujúce konflikty deštruktívneho a extrémne chorobne úpadkového princípu sú viditeľnejšie, než kedykoľvek predtým. Objektívne videné, napriek akýmsi subjektívnym pocitom šťastia, ktorými si ľudia dokážu iluzórne prispôsobiť rôzne situácie, existuje tiesnivá a zaťažujúca ťarcha beznádeje.

Tieto pocity, ktoré skutočne zodpovedajú duši človeka, poskytujú istý druh prognózy budúcnosti. Je otrasná a akoby neznesiteľná. Tí ľudia, ktorí dnes z dôvodu slabosti a pasívnej poslušnosti veria médiám, oklamávajú v skutočnosti sami seba a prekrývajú svoj skutočný vnútorný zmysel pre pravdu vlnami tieňov.

Ako sa prejavuje duchovná dimenzia súčasnej politiky?

Duchovné objasnenie príčin klamstiev a manipulácií nespočíva na nejakom psychologickom antropologickom výskume, ale na obsiahlej vývinovej antropológii, ktorú musí človek prežiť na jednej strane kvôli celému ľudstvu a na druhej strane predsa len značne kvôli každej jednotlivej individualite. Vo viditeľnom svete neexistuje žiadna udalosť bez duchovného nadzmyslového vplyvu. Ako znie teraz otázka vývoja?

Zmyslový fenomén „klamstvo", ktoré vchádza do médií a do mnohých politických horlivostí, má pôvod istotne v zmysle psychologickom, ale ponad to má duchovnú príčinu. Štátne systémy psychologickým spôsobom prostredníctvom korony riadia pomery a vypočítavajú hospodárske zisky. Toto pôsobenie je už vnímateľné aj vo viditeľnom svete. Na počiatku nejakého súhrnu príznakov však stojí vždy duch so svojou čistou myšlienkovou sférou. Uprostred tohto vývoja sa ukazujú takzvané metafyzické javy, možno povedať bytosti alebo bytostné kvality, ktoré sa v sanskrite nazývajú bhavah.

Sanskritský verš „yad bhavam tad bhavati" vyjadruje: „To, aký je vnútorný stav človeka (bhavam), určuje kým sa má stať." Tieto bytosti sa skoro vždy odzrkadľujú v psychologických okolnostiach hospodárskeho systému, a keď sa teraz presnejšie pozrieme do ľudskej mysle, zbadáme beznádej. Z nej sa napokon rozvíjajú ďalšie psychologické obrazy, ako strach a v neposlednom rade nastupujú fyzické dôsledky ako choroby, konflikty a jednostranné spoločenské mocenské pomery.

Aké metafyzické okolnosti sú vo vesmíre viditeľné? Ktoré bhutani, teda bytosti, sa manifestujú a až do vnútra srdca zrkadlia tieto pocity beznádeje, strachu a straty perspektívy do budúcnosti? Mohli by sme povedať, že je predsa samozrejmé, že takáto beznádej vznikne, keď budú ľuďom odopierané prirodzené kontakty a na dlhšie obdobie alebo dokonca možno aj navždy bude povinný chrániť sa rúškom. Ako bolo už spomenuté, toto sú však iba viditeľné, fyzické dôsledky a vznikajú z príčin, ktoré im predchádzajú. Vonkajšie okolnosti by sa mohli zaiste veľmi rýchlo zmeniť, keby vnútorné kvality bytia, bhavah, alebo inak vyjadrené - skryté vôľové pomery ľudského charakteru - boli na to dostatočne pripravené a silné. Pohľad do vesmíru s duchovnými metafyzickými predpokladmi ukazuje, že táto beznádejnosť, ktorú človek cíti v pocitoch, sa dá taktiež reálne nájsť ako veľká bytosť, ako mahabhutani. Hoci je táto bytosť tiež neviditeľná, jednako má nadzmyslovú podstatu svojej existencie. Za svetlom Slnka sa ukrýva jedna zvláštna, veľmi nepríjemná a veľká tieňovitá postava.

Snahy, ktoré mnohí ľudia s puncom vysokej odbornosti ponúkajú oproti nevedeckosti a klamstvám o fenoméne „korona", ako Dr. Wodarg, Prof. Bhakti, Dr. Schiffmann alebo Markus Hainz, ostávajú akoby zatiaľ nevypočuté. Individuálne silní ľudia, ktorí sa angažujú, sa vďaka súkoliu doby dostávajú do nebezpečenstva vyčerpanosti. A predsa sú dnes títo príkladní vedci a obhajcovia činní a zaslúžia si najväčšiu pozornosť. Mašina sugescií tejto doby kráča napriek týmto solídnym opozičným hlasom pažravo dopredu a je správny pocit, že sa zdá, že človek čisto logickou argumentáciou nedokáže zadržať ďalšie veľké poškodenia. Je deprimujúce, že táto náročná bytosť, ako tajne vytvorená kreatúra, je vnímateľná a má väčší sugestívny vplyv ako akýkoľvek ľudský rozum. Tak agresívne, ako aj láskavé konanie, aj konanie so snahou o porozumenie, ktoré by mal priniesť rozum, končí podivnou deprimovanosťou. Pocity beznádeje ukazujú, že svet a ľudský vývoj dospel do krutého sebazničenia.

Ako je možné, že taká veľká masa ľudí podlieha klamstvám?

V duchovnom svete vidno obraz vznešeného a slávneho boja medzi človekom, ktorý by chcel individuálne sústrediť svoje sily a človekom, ktorý podlieha kolektívnemu prijímaniu. Tento boj je duchovný a trbliece sa žiarivým zmyslom pre česť k víťazstvu niekoľkých málo ľudí, ktorí sa individuálnym spôsobom rozvinuli k pravde, zatiaľ čo pre kolektívnosťou poznačených ľudí je bolestivo vyčerpávajúcim zúfalstvom. S tými, ktorí sa v týchto časoch prikláňajú ku kolektívnym názorom, je to ako keď sa potápa loď a nasávajúci prúd ťahá všetkých do hlbín. Pre tento duchovný boj nemá význam, či akákoľvek individualita okamžite dospeje ku svetskému úspechu, alebo či sa utopí v moci temnoty a závislostí. Víťazom je ten, kto sa učí svoj duchovný potenciál používať pre rozumné objasňovanie skutočnosti, ktoré je slobodné od polarít.

 

Filip IV bol od r. 1285 do r. 1314 kráľom Francúzska. Bol známy svojou nekompromisnou snahou o moc a brutálnym zničením rádu templárov.

 

Sebaurčujúce vnímanie s vlastnou zodpovednosťou a rozvinutie schopnosti tvoriť si úsudok, čo vedie k zrelej individuálnej osobnostnej štruktúre, však naráža na mimoriadny odpor deformovaný strachom. A nie je malý a bezvýznamný, lebo sily nepriateľské voči vývoju sa v kolektíve vzájomne spájajú. Ak hľadáme príčiny mocných a úspešných manipulácií, musíme sa historicky vrátiť ďalej do staršej doby. V dobe, kedy Filip IV, zvaný Pekný, vyhladil templársky rád, boli už zapustené prvé klíčky sugescií dnešných čias do vnútra duší vo vývoji ľudstva. Napriek sile a fascinujúcim výdobytkom templárskeho rádu, ktoré vyvinul, dokázala ho inkvizícia bezo zvyšku zničiť. Moc Filipa Pekného by nebola dostatočná, keby sa nespojil s pápežskou autoritou.

Je to síce podivné, ale práve príznačné pre túto časť histórie, že oba protipóly, alebo dokonca nepriatelia, sa spolu spikli, aby odvrátili väčšie duchovné ohrozenie. To bolo vlastne motívom tohto symbiotického prepojenia pápeža a Filipa Pekného, ktoré spolu s autoritou štátu vzniklo približne v 13. storočí v neposlednom rade zo strachu a bolo konšpiratívne spojené zo vzájomnej odpudivosti. Filip Pekný mohol vzbudzovať strach, hoci bol slabšou osobnosťou. Templári do jedného prišli o život pri ukrutnom mučení. Nevideli zlobu svojich protivníkov a nanešťastie niektorí z tohto rádu boli ovplyvnení motívmi svetskej chamtivosti, ktorú preukazoval Filip Pekný. Práca templárov by mohla byť dnes pre európsku kultúru veľmi dôležitá a mohla by poskytovať vyvažovanie oproti materialistickej protiváhe, keby v dejinách dostala primerané miesto.

V dobe nacionálneho socializmu prichádzali do života nanovo inkarnovaní ľudia z tých čias a približne o 20 – 30 rokov neskôr sa spojili s týmito vracajúcimi sa zlými náruživými životmi od Filipa Pekného ďalšie vtelenia, ktoré vyplynuli z obdobia prenasledovania čarodejníc. Keď vychádzame zo skutočnosti, že existujú rozličné opakujúce sa pozemské vtelenia, ktoré sú nositeľmi rozličných misií, nebude prekvapivé, že existujú ľudia, ktorí vstúpili do sveta, aby skutočne prinášali ničenie a deštrukciu. Práve inkvizícia je až do dnešných čias činná, síce iba akoby sa pomaly plazila, ale predsa nie je menej účinná.

Každopádne na začiatku vojny prišli na Zem dve inkarnácie, ktoré, hoci iba v detskom veku, prejavovali obrovskú afinitu k ľudskej krutosti a násiliu. Nezúčastňovali sa priamo na dianí, a predsa na základe svojho vnútorného duševného a duchovného určenia odovzdali svoje sily tomu, že vtedajšia Filipova chtivosť po zlate sa obrátila na náruživosť a sadistické podmaňovanie ľudí. Prostredníctvom týchto vtelených ľudí vstúpilo do sveta určité vystupňovanie materializmu. Popri peňažnom bohatstve sa obšťastňovali aj sadizmom voči dušiam iných ľudí, aby kompenzovali svoju bezcitnosť a úplnú nemohúcnosť. V tej dobe vyšla do sveta nenásytná chtivosť po opanovaní duší druhých a po vlastníctve ich vôle.

Pozorovanie terajšej doby a jej fenoménov, že mnohé štáty nútili svoj vlastný ľud k zúfalstvu a neslobode, k oslabeniu a k úplne iracionálnej poslušnosti, viedlo naozaj k tomu, že musíme vychádzať z účinkov moci, ktoré zákerne a neviditeľne spočívajú za týmito fenoménmi. Racionálne sa na vonkajšej rovine ešte v žiadnom prípade nedajú vidieť dostatočné príznaky, ktoré by túto iracionalitu vysvetlili. Predovšetkým sa zdá úplne nepochopiteľné, že ľudia s touto iracionalitou spolupracujú.

Choroba doby je viditeľná ako metafyzický útvar vo vesmíre

Môžeme vychádzať zo skutočnosti, že v ľudskom bytí neexistujú iba vonkajšie prekážky a problémy, ale že v ňom skutočne ide o otázky duchovného vývoja, ktoré sú výzvami do budúcnosti, ako je to len najviac možné. Prekážky sú ako v pozemskom svete, tak aj v duchovnom. Ako už bolo uvedené, základom všetkých pozemských javov sú duchovné účinky síl s neviditeľnými dimenziami. Podobne ako sa sily vyrastania rastliny nedajú objasniť iba na základe materiálnych podmienok a biochemických náhod, rovnako aj fenomén korony a spôsob zaobchádzania s hygienickými opatreniami sa nedá vysvetľovať iba podľa politiky alebo podľa hospodárskych záujmov rôznych národov. Musíme si vážne položiť otázku: „Aké úmysly má krajina, akou je napríklad Taliansko, keď svojich občanov uzamyká do najtesnejších priestorov a neposkytne im prirodzené možnosti kontaktovania?"

Škody spôsobené tzv. lockdownom sú oveľa väčšie, než sú napríklad zdravotné dôsledky, ktoré zapríčinil vírus. Logický rozum, vrátane všetkých svetových deštrukčných teórií, nedokáže dostatočne dospieť k vysvetleniu situácie. Nerozumnosť, ktorá dnes postihuje politiku a mnohých ľudí, vzniká prostredníctvom spomenutých karmických účinkov, ktoré pochádzajú od tých pár ľudí, ktorí tak deštruktívne pôsobili svojou vtedajšou karmou inkvizície a ničenia druhých, že ak to vyjadríme obrazne, nebo sa zatemnilo a vo vesmíre sa rozvíja určité magické pôsobenie.

Metafyzické účinky, ktoré vznikli prostredníctvom ľudí a ich deštruktívnych sklonov, vedú k fantastickému a príšernému fenoménu lúpenia slobody ľudu a to sugestívnym spôsobom, ktorý väčšina ľudí ani nedokáže zbadať. Najhorší inkarnovaní ľudia, ktorí dnes vedú dobu, ani nevstupujú do uchopiteľných prejavov. Nechávajú pracovať svoje vzťahy a vedia, že majú vysoký sugestívny potenciál. V ich srdciach žijú spomínaní inkarnovaní, ktorých oni sami ani nepoznajú.

V tej dávnej dobe bolo možné rozdúchať strach voči templárom alebo voči inovercom. Kladivo na čarodejnice vtedy udrelo a dôsledky boli príšerné, nepochopiteľné, z dnešného pohľadu choré a zhubné. Medzi Filipom Pekným a cirkvou vzniklo spojenie, a hoci navzájom stáli v najpríkrejšom nepriateľstve, kvôli ich sadistickým a ničiteľským motívom sa spolu regulárne sprisahali do jedného zväzku. Duše museli byť ovládnuté. Vtedajší motív Filipa Pekného, ktorý nenásytne bažil po zlate, je v stredobode dnešnej náruživosti a túžby ovládať ľudské vnútro. Ale oni sú skutoční nepriatelia a stretli sa iba vo zväzku deštrukcií. Skutočná spiritualita im spätne odráža ten najväčší strach, a je dokonca tak mohutný že z tohto narastajúceho strachu z nebytia, z úplnej bezmocnosti niečo zmysluplné urobiť vo svete, zvierajú ľudí. Je to akoby sa spojil pavúk s potkanom a aby ukryli vlastnú hanbu, rozhodli sa robiť niečo spoločne.

Títo ľudia vo svojej nevraživej sadistickej ideológii, dychtiacej po deštrukcii, napĺňajú nebeskú klenbu a osoby, ktoré predstavujú nie-Ja - teda určitým spôsobom nie-myslenie a vyhýbajú sa tvoreniu úsudku, osoby, ako napríklad samotná spolková kancelárka, ktorá predstavuje vynikajúci príklad nie-Ja a zdanlivo predstavuje dobro tejto doby, sú vedené týmito inkarnovanými, ktorí sa spolu spikli.

Ako vyzerá vygenerovaná bytosť v kozme?

Táto bytosť, ktorá vo vesmíre prostredníctvom deštruktivity tých inkarnovaných, ktorí sa skutočne ocitli v sprisahaní, sa stáva viditeľnou, má veľkú postavu a vyžaruje beznádej, ktorú vyciťujeme vo vnútri ľudského vnímania. Ak poznávajúci človek hľadá javy za svetlom, tie sa prejavujú prognosticky do budúcnosti ako choroby, ktoré raz ľudia dostanú. V Taliansku pôsobí táto stvora trochu inak, než v Nemecku. Približne môžeme popísať tento veľký svet bytostí vo vesmíre obrazne, lebo obsahuje istý druh formy. Tak ako žiadostivá myšlienka vykazuje takzvanú formu kamarupa, tak má táto vo vesmíre existujúca a pôsobiaca substancionalita formu rogarupa, teda takzvanú formu choroby. Táto forma sa tvorí prostredníctvom deštruktivity, ktorá sa spojila s ľudstvom. Na začiatku však stoja spomínané osoby. Choroba momentálne stojí na horizonte nie ako korona, ale ako úpadok ľudstva.

Ak človek nadzmyslovo pozoruje podobu choroby, ukáže sa ako zaobalená do vnútra, utrápená, nekonečne sama seba požierajúca bytosť. Vo vesmíre celý ten útvar sťahuje sily do svojho vnútra, späť do seba a je ako organizovaný gágor, ktorý vyhľadáva a hltá akékoľvek duševné dojmy. Navonok sa ukazujú ostré vysoko agresívne požierajúce moci žiadostivosti, ktoré svojím nevykúpeným bytím zapríčiňujú veľký zmätok. Podstatu tejto bytosti charakterizuje chtivosť smerom navonok a smerom dovnútra pohlcovanie samej seba. V celej objavujúcej sa postave sa bytosť chráni pred komunikáciou a okolitým svetom. Bude to mať zdravotné následky, ktoré budú na fyzickej pláni viditeľné. Budúcnosť preto preukáže mimoriadne vysoký výskyt nádorových ochorení, najmä v Taliansku, na druhej strane v Nemecku sa u mnohých ľudí rozvinú procesy štiepenia, nervové choroby a veľmi veľa prejavov demencie. Všeobecne však v mnohých národoch vzrastie výskyt rakoviny.

Táto záležitosť, ktorá sa nadzmyslovo ohlasuje v astrálnej skutočnosti, ukazuje sa už vtedy, keď sa človek učí čítať psychologické okolnosti, v ktorých sa ľudstvo nachádza. Kam vedie ľahkovernosť, poníženosť alebo nekompromisné prijímanie, ktorými chce štát rozhodovať o správnosti a nahradiť vlastnú schopnosť jednotlivca tvoriť si úsudok? Vlastný imunitný systém sa v tejto psychologickej a štátom determinovanej situácii nemôže zdravo rozvíjať. Avšak na materiálnej rovine sa taktiež vyskytujú poškodenia spôsobené nezdravými opatreniami. Jednotliví ľudia sú ochudobnení o rozvíjanie svojich vzťahov.

Úžasná čestnosť metafyziky

Pokiaľ ľudia, každý svojím vlastným spôsobom, majú sklony k nápadnej nečestnosti a neradi obnažujú svoje zlé vlastnosti, bytosti vo vesmíre sa ukazujú celkom inak vo svojej bezprostrednosti a v priamosti svojich úmyslov. Nebeské bytosti, ktoré sú metafyzické, sú naozaj, ak aj nie vždy priateľské, predsa len sú čestné. Rozdiel medzi silami vesmíru a vyjavenými obrazmi v ľudskom bytí je veľmi zvláštny. Keď sa naše oči pozrú na nejakú osobu, ktorá sa objaví napríklad v televízii, môžeme ju pozorovať v jej vonkajšej štruktúre a vnímať jej veľkosť a výzor, aj jej vek, pohlavie alebo mnohé ďalšie vlastnosti. Avšak vnútornú bytosť, ktorá tohto človeka až do hĺbky duše ovplyvňuje a riadi, tú zmyslové orgány nedokážu rozpoznať. Duša človeka ostáva v komunikácii takmer vždy skrytá. Každý človek sa chce označiť za dobrého, zvlášť ak druhých podvádza a klame. Dobrý človek je tak či tak človekom svojej doby a materialista so svojou egoitou sa zdá byť zdravý, zatiaľ čo ten, kto zápasí s otázkami doby a nechce sa skloniť pred daným nastavením systému, dostane diagnózu poruchy prispôsobivosti, a keď napriek tomu odopiera poslušnosť, riskuje psychiatrizáciu. Konšpiračným teoretikom sa stáva od momentu, kedy začína vedecky myslieť. Je veľmi zarážajúce, že na samom začiatku tohto obdobia korony skutočne stojí určité vnútorné spiknutie zopár ľudí, ktorí náruživo dychtia po dušiach a chcú ich ovládať. To, čo sa prejavuje na vonkajšej pláni, vnášajú ľudia v podobe svojich úmyslov do kozmu. Tam v kozme vzniká temná bytosť, rogarupa, chorobný útvar, ktorý v konečnom dôsledku vplýva spätne na pozemskú rovinu.

Bytosti sú v zmysle metafyziky čestné tvory. Ani pavúk, ani potkan nemá schopnosť klamať. Pavúčia bytosť vystraší človeka a sotva bude niekto chcieť mať niečo spoločné s týmto stvorením. Potkan si však povie, keďže nedokáže spôsobiť človeku samé o sebe deštrukciu, že si najme pavúka do spolupráce, aby spolu vytvorili špičkový tím.

Nezvyčajné pri tomto metafyzickom poznávaní bytostnej podstaty a stavu vnútorných motívov však je, že ak chceme bytosť vidieť a pochopiť, s jej úmyslami, ona sa neskrýva, dokonca sa vyslovuje istým spôsobom cez metafyzické prejavenie svojich skutočných motívov. Ako pavúk, tak aj potkan, keď ich berieme symbolicky, chcú ukázať svoje úmysly. To, čo je pre oči neviditeľné, od toho momentu, kedy je to objavené, dá sa to ihneď pochopiť aj s jeho vnútorným motívom. V istom zmysle majú bytosti a javy vo vesmíre veľkú potrebu zdieľania. Nepožadujú od ľudí uznanie. Ak napríklad majú veľmi provokatívne a sadistické sklony, prejavujú ich nenútene a bezprostredne. Dokonca celkom v protiklade k človeku ukazujú svoju charakteristickú silu a na oplátku vymenujú svoje slabé stránky. Tieto bytosti nedokážu klamať. Pre bytosti chorôb, sadizmus alebo náruživosť, neexistuje nijaké zdanie.

To, čo bytosť podobná potkanovi potrebuje zdieľať, sa prejavuje napríklad takto:

„Chcel by som zničiť všetku duchovnosť. Nenávidím duchovnosť. Sám som nízky, padlý a cítim sa ako nenarodený. Pretože však nemám schopnosť zničiť spiritualitu, krúžim v Nemecku a okolitých susedných krajinách dokola a budem rušiť a ničiť všetkých, ktorí sú v mojom dosahu v ich sile svojbytnosti. Neviem odkiaľ skutočne pochádzam, avšak viem, že som zástancom zla. Ak ma ľudia neposlúchajú, okrádam ich o ich zdravé sebavedomie.

Viem, že vo svojej slabosti som mocný, lebo ostávam skrytý a pôsobím potajme. Som si istý, že ma budeš počúvať, mňa a moju chtivosť po dušiach, lebo cítiš v sebe moju tajnú a prenikavú moc. Ak by si skutočne rozumom odolal môjmu šepotajúcemu magickému hlasu, musel by som ti spôsobiť chorobu a pripraviť pre teba silnejší strach. Cítiš, že si mi vydaný a ja nad tebou sugestívne rozhodujem. Tvoj strach predo mnou ťa robí mojím verným sluhom. Viem a som si istý víťazstvom, že pomocou mocenskej hry korony teba a milióny ľudí zajmem. Vlastne chcem zničiť ducha a tvoju dušu si pripútať k sebe, aby som ju použil proti vývoju. Som ničím a pomocou mojej činnosti predsa len som silou. Ak ťa mám raz v zajatí, nikdy ťa slobodne neprepustím. Tvoj strach pred mojou neviditeľnou agresivitou ťa pripravuje na kapituláciu. Hoci ma kvôli svedomiu popieraš, staneš sa mi znenazdajky priateľom a nikto ma neuvidí. Iluzórne sme jednotou a javíme sa ako silní. Moja iluzórnosť a moja ničotnosť sa nikdy nemá prezradiť. Preto ťa musím zajať do svojej siete a pomknúť ťa ku klamstvám a strachom. Moju úlohu, ktorú v skrytosti motivujem, máš vykonávať ty a všetko duchovné ničiť."

Napokon prichádza k tejto bytosti druhá. Pavúk sa spája s potkanom a hovorí: "Mojou podstatou je urážka. Mne nebude nik veriť, nie preto, že nemám čo povedať, ale pretože som taký odporný a milujem temnotu, všetci sa ma boja. Je nádherné, keď sa druhý začína triasť, keď sa objavím. Urážam a pracujem v noci, pretože sa bojím svetla pravdy. Svet odo mňa stemnie. Môj priateľ potkan je v skutočnosti mojim nepriateľom. Teraz som s ním kvôli spoločnému účelu, ale naozaj len kvôli spoločnému účelu, uzavrel priateľstvo. Najlepšie pracujeme spoločne a pomocou ešte väčších organizácií dokážeme vtiahnuť svet do najhlbšieho pažeráka. Sadizmus funguje a pozri, ako ma všetci poslúchajú a boja sa ma."

Tento popis sa reálne dá spoznať v podstatných javoch doby. Pre všetkých ľudí, ktorí chcú teraz rozvinúť cítenie pravdy, by bolo dôležité, aby nesledovali banálne psychologické vysvetlenia, ale naučili sa čítať skutočné takzvané znamenia doby. Ako to vyjadril slovenský bádateľ Dr. Emil Páleš, žiaden úspešný projekt nemôže vzniknúť, keď nie je nesený a vedený duchovným poznaním. Podstatné je posunúť ducha znovu do centra pozornosti. Áno, toto by bolo podstatné. Dnešná doba a jej iracionalita by sa mohla vyriešiť, keby len tí, ktorí sa upísali duchovnej zodpovednosti, ju s najvyššími ašpiráciami aj napĺňali. Mnohí, ktorí si vydobyli prvú jasnovidnosť, poznajú príčiny okolností doby, ale chýba im odvaha ku konzekventnému vnútornému postoju a k vybudovaniu takého vedomia, ktoré vychádza nad polarity. Niečo podobné sa udialo v templárskom ráde a niečo podobné sa udialo v čase nacionálneho socializmu, kedy ľudia preukazovali falošnú poslušnosť. Dnes pretrváva apatia a to nielen v národe, ale dokonca u tých osôb, ktoré absolvovali duchovné školenie. Z tohto dôvodu sa čas s celou svojou deštruktivitou už viac nedá zadržať.

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Či už sa priamo pýtame na duchovnú podstatu živej bytosti vírusu a siahame tým až do predošlej inkarnácie Zeme alebo duchovnovedeckým spôsobom skúmame spirituálne pozadie v súčasnosti všade rozšíreného a ničivého sociálneho javu manipulácií a sugescií, čím siahame do historickej doby stredoveku, riešenie akútnej situácie je veľmi podobné. Ponúkame tu možnú pomoc:

"Vedomý vzťah k zlu - vírus"

Meditácie 41 - 44

Meditácia 41: dôležitá centrálna meditácia týchto dní – august 2020:

„Nebeského posla, ktorý preukazuje vodcovstvo nad ľudstvom a podporuje ľudí, uvádzajú do pohybu všetky praktické a spirituálne obsahy, ktoré sú verné pravde a nespôsobujú polarizáciu, a on ich prijíma akoby mávaním krídel nad ľudstvom. Ľudí, ktorí myslia vysoko hodnotné spirituálne a kultúrne ideály, vedie do väčšieho rozpätia." z https://heinz-grill.de/problem-des-demonstrierens/   -    Po slovensky

„Ak by sa demonštranti vzdali a nedemonštrovali o porušení ich práv, ale keby sa spoločne vzájomne zomkli ku konštruktívnej vízii budúcnosti, v ktorej by rozpracovali ideál ľudstva a lepšie sociálne možnosti ako stavebné kamene kultúry, ktorá na ľudstvo čaká, a tiež skutočnú ľudskú lásku v praktickej podobe, potom by archanjel k nim ihneď zvedavo nasmeroval svoje oči a uši."

Veď v tom článku sa hovorí nie o pozemskom, ale skutočne o duchovnom vodcovstve archanjela.

Na koncentráciu nech slúži iba tá prvá veta. Konsolidácia: celý článok aj iné zdroje.

Čo to znamená: umocniť (pozdvihnúť) vetu v koncentrácii? Že ju človek ako prvé čo najlepšie podrží naspamäť v pamäti. V ďalšom rámci sa vytvorí atmosféra napojenia sa. Je ako prirodzený priestor na dýchanie. Je naozaj dôležité, aby človek vedel, v akej súvislosti stojí výpoveď, ktorú si zvolil do koncentrácie, a s akými úmyslami bola vyslovená alebo napísaná. Lebo pokušenie upadnutia do materiálnych špekulácií je veľké.

Meditácia 42:

Obsah:

„Nebeského posla, ktorý preukazuje vodcovstvo nad ľudstvom a podporuje ľudí, uvádzajú do pohybu všetky praktické a spirituálne obsahy, ktoré sú verné pravde a nespôsobujú polarizáciu, a on ich prijíma akoby mávaním krídel nad ľudstvom. Ľudí, ktorí myslia spirituálne a kultúrne vysoko hodnotné ideály, vedie do väčšieho rozpätia."

Dôležité: vstúpiť svojím Ja do vzťahu s objektom koncentrácie.

Je meditačný obsah tak slovne a identicky dostatočne prítomný a žije celkom obrazne v mojej duši tak, že dokonca aj v noci je mi k dispozícii?

Sféra meditácie musí žiť a to znamená, že myšlienka slobodne žiari nad hlavou. (ako keď nám neprestajne znie nejaká melódia)

Nemáme myšlienku stiahnuť do matérie, do hlavy, ale my sa máme pomocou myšlienky vyšvihnúť nahor do duchovnej sféry svetla, odkiaľ pochádza.

Meditácia 43:

Po dlhšej dobe opakovaného meditovania ... sa najskôr rozvinie cítenie nadriadenej duchovnej roviny, ktorá sa otvára ako reálna nebeská brána. Po cítení nasleduje vzrastajúca istota, presvedčenie, a to vzbudí nakoniec v duši vzrastajúcu silu na uskutočnenie zažitého obsahu.

Ďalšia úloha: otázka:

Aké sily alebo ktoré astrálne bytosti sa ukazujú/ prejavujú prostredníctvom korona krízy v kozme, v pozadí svetla? Aké sú to nebeské útvary /postavy , ktoré sa tu zjavujú?

Sú to určité formy chorôb, ktoré už sú v kozme viditeľné, a ktoré sa nevyhnutne chcú vyjadriť v osudových následkoch v ľudstve. Bytostná podoba (podoba tej bytosti) je úplne inak odstupňovaná v Nemecku a inak v Taliansku.

Konsolidačná fáza tu spočíva v štúdiu a v kladení otázok o astrálnych základných princípoch a zákonoch. Práca sa rozvíja so všeobecnými predstavovými obrazmi o povahe astrálneho tela.

Napríklad:

... Si uvedomíme, že každý jednotlivec dostáva od kozmu špecifické svetelné vplyvy a tie ho bytostne vedú.

Cvičenec si musí pomaly vydobyť pomocou kladenia otázok štruktúru rozvinutia koncentrácie.

Aj keď je to náročná úloha, každý ju musí zvládnuť. Vedie to k vzrastajúcemu veľmi dynamickému a skúmajúcemu vedomiu.

Rozvíjanie koncentrácie nie je lineárne. Vedie cez rôzne zamotania, experimentovania ...

Meditácia 44 (úryvky):

Ak niekto napríklad povie, že vírus korona sa najviac vyskytuje tam, kde je najväčšie znečistenie vzduchu, tak toto zhodnotenie spočíva na pozorovaní, kde sa pozornosť obracia k materiálnej rovine. V princípe znečistenie vzduchu vytvára človek a svojím správaním nevzniká iba zaťaženie atmosféry toxínmi, ale okrem toho aj špecifická nálada materialistických vykorisťovateľských tendencií bez štipky rešpektu. Zlý vzduch je koniec koncov len výrazom predchádzajúcej hrabivosti, klamstiev alebo svojhlavého zneužívania prírodných pozemských zdrojov.

Pre meditatívnu otázku, aké choroby čakajú v kozme, musíme ako základ náhľadu uvážiť, že vírus nie je začiatkom, ale konečným produktom vytvoreným z predchádzajúcich procesov. Ako človek vidí obraz choroby, ktorá sa znáša tak ťažko a rozporuplne? Vidí ho ako následný účinok alebo iba ako telesný alebo náhodný osud?

Zásadne sa dá povedať, že následkom každej poruchy v astrálnom tele, to znamená narušenie prirodzených vývinových procesov myslenia, cítenia a vôle, je to, že si človek pritiahne konflikty a choroby. ...

Pre konsolidačnú fázu cvičenia poznávania si musíme postaviť ako základ obraz vývoja človeka, ktorý hovorí, že duchovné sily, ktoré vychádzajú z človeka zapríčiňujú počiatok všetkých porúch. Na začiatku musíme rozlíšiť duchovný pôvod choroby od čisto symptomatického fyzického chápania.

Ten, kto sa učí meditatívne poznávať, nemá iba veriť v toto smerovanie od ducha ku hmote, ale mal by ho s logickou jasnosťou a istotou vedieť sformulovať na príkladoch. Keď sa človek učí bdelo viesť pozornosť na sféru, popri tom pozoruje obraz človeka a tieto myšlienky dostatočne pripraví, bude ľahšie vnímať okolitú astrálnu sféru, ktorú daný človek vytvoril.

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Meditácie 33 - 40

Meditácia 33:

Navrhovaná metodika konsolidačnej fázy:

Človek si má byť vedomý toho, že otvára abstraktnú rovinu, ale predsa len rovinu konkrétnych a skutočne názorných obrazov, nadradenú rovinu myslenia. Snaha pohybovať sa v tejto myšlienkovej akoby teoretickej nadhliadajúcej rovine zabráni rozpracovaniu úlohy predčasne a vôľovo špekulatívne. Tak ako sa architekt, ktorý chce navrhnúť dom, najskôr pozrie na prostredie, v ktorom má stáť, tak aj ašpirant na duchovnej ceste si najskôr osvojí solídny pohľad na tému, s ktorou bude pracovať. Fáza myšlienkovej prípravy tohto druhu, môžeme ho označiť za abstraktný alebo teoretický, tvorí v ďalšom priebehu cvičenia oporu pre vedomie.

Človek musí dostatočne vybudovať myšlienkovú stavbu vo svojej predstavivosti, akoby ju mal pred očami, aby bola dobre vnímateľná. Pomocou tejto nadradanej rámcovej kostry, ktorá v ďalšom slúži pre rozšírenú konkretizáciu otázky, sa opakovaním rozvinie prvotná zreteľnosť a priehľadnosť a odpoveď človeku prichádza v ústrety.

V súvislosti s koronou si máme klásť otázky.

Čo sa v duchovných svetoch deje, že sa to na Zemi prejavuje vo forme korony? S dôverou sa môžeme obracať na duchovný svet a pýtať sa. Nesmieme však do vyšších svetov vnášať našu pozemskú logiku. Tú musíme nechať na prahu a celkom prijať logiku a zákony duchovné.

Uvedomme si:

Človek svojím telom prislúcha pozemskému svetu. Archanjela sa zmyslovými prostriedkami nemôžeme dotknúť. Ostáva neviditeľný.

Otázka:

Existujú nejaké styčné body medzi archanjelmi a zmyslovými javmi?

V prvej fáze si musíme vybudovať myšlienkovú kostru, ktorá zabezpečí, že sme schopní dialógu a sme pripravení poznatky zdieľať sociálnym exoterickým spôsobom bez polarizácie.

Treba sa o archanjeloch informovať v knihách, študovať ich a niektoré myšlienky pozdvihnúť do koncentrácie. Odpovede potom budú prichádzať zo slobodnej koncentrácie.

Meditácia 34:

Chceme svojím myslením prebývať a zotrvávať v rovine nadriadenej, slobodnej, pozdvihnutej,

Nie v rovine telesnej, ani v nepokojnej astrálnej rovine pocitov.

Duchovné vnímanie je spojené s hlbokou úctivosťou pri bdelom vnímaní a s postojom slobodného vedomia.

Hierarchia anjel, archanjel, archai.

Anjel – pomocník na duchovnej rovine.

Ako vzniká súvislosť medzi duchovným a pozemským svetom? Mohol by v človeku skrsnúť nejaký ideál bez kontaktu pozemského sveta s nadzmyslovým?

Veďme ďalej tento myšlienkový pochod, premýšľajme o tom, ako dušu vedomú oživujú vhodné inšpiratívne myšlienky a ako sila centra v čele vedie tieto inšpirácie v duši k evidentnému individuálnemu rozpracovaniu. Otázka: za ktorú časť tejto myšlienkovej práce je zodpovedný človek a za ktorú časť vyššie bytosti?

V ľudskej duši, ktorá sama seba prežíva v myslení, cítení a chcení aktívne a v skúmaní pravdy, sa vlastná aktívna fáza chcenia stretáva s duchovnými silami. Anjeli nie sú pomocníci pri budovaní ľudského ega, ale sú to nežní poslovia duchovného sveta, ktorí vkladajú vyššiu skutočnosť do individuálnej = obraz do koncentrácie.

Meditácia 35:

Archanjel pracuje vždy v myšlienkach, ktoré človek pestuje z vyššieho ideálu nadradeným spôsobom. Akonáhle sa ľudská povaha zvrhne príliš späť do pozemských náruživostí a bezvýznamností, vodčia sila archanjela sa od človeka odtiahne.

Archanjel je veľkým vodcom ľudí, ktorý jedinca vedie k jeho najlepšiemu a opravdivému poslaniu života. Chce človeka viesť k možnostiam skutočného mystéria, ktoré sa zjavuje zhora nadol. Väčšinou nie je priamo zodpovedný za jedinca, ale za celý národ a spoločenstvo ľudí. Nie je ochranným anjelom, ale vodcom, ktorý otvára ľuďom nové vývojové kroky k najbližšiemu vyššiemu stupňu morálky, slobody a šľachetnosti.

Ako človek môže v koncentrácii prežívať archanjela?

Archanjel vo svojom prejavenom smerovaní energie pôsobí dostredivo a umožňuje poznanie objektu koncentrácie. Bezprostredne osvetľuje objekt koncentrácie a robí z neho zrozumiteľnú, vnímateľnú skutočnosť. Oslobodzuje ho z opláštenia pozemským svetom, a tým objekt vnáša do vedomia človeka v stave jeho skutočnej bytostnej existencie.

Otázka:

Ako naozaj dochádza k poznaniu?

Archanjel oslobodí nejaké dianie od pozemských nánosov falošných alebo jednostranných polarizujúcich informácií a človek dokáže v koncentrácii vidieť podstatu. Pravdivé poznatky vznikajú v človeku vďaka múdrosti archanjela.

Naša úloha: spoznávať a vedieť popísať priebeh poznávajúceho procesu pomocou koncentrácie. Máme dôjsť k poznaniu, ako svetlá vyššia bytosť určuje pôsobenie a objavenie pôsobnosti nadriadenej dimenzie.

Ujasniť si vo vlastnom živote, či sa nechám zavracať naspäť k už dávno existujúcim rozpoloženiam alebo stavom vedomia, alebo či dokážem vychádzať ponad ne a snažím sa o duchovné štúdium, z ktorého môžem rozvinúť vhodné určenie a ladenie svojho života.

Meditácia 36:

Veta použiteľná ako predobraz pre meditáciu:

„Najvyššia sila, ktorú človek dokáže pre svojich blížnych a pre radosť svetového stvorenstva uvoľniť, vzniká, keď na správnom mieste s rozhodnosťou vykonáva odvážne a múdre činy."

V akom vzťahu k tejto vete stojí archanjel?

Ako pociťuje radostne sa vyvíjajúce vedomie pravdy u človeka?

Ako pociťuje protikladné vedomie?

Meditácia 37:

Spirituálna idea, ktorá vedie k ideálu a k vypracovaniu v sociálnom živote, spája ľudí k vzájomnosti, pozdvihuje (zlepšuje) zdravotné podmienky v spoločenskom živote a daruje veľký prílev nových tvorivých síl. Duša vedomá sa rozvíja, a to je okolnosť, ktorú skutočne každý ašpirant musí každopádne pochopiť, z najlepšej spirituálnej idey, ktorú človek vypestuje a vychová pomocou 6. energetického centra a mnohostrannou vôľovou snahou až k autentickej štruktúre osobnosti. Človek nie je iba myšlienkovým teoretikom alebo idealistom, ale stáva sa živým výrazom a obrazom myšlienkových ideálov. Stáva sa spirituálne autentický a vyžaruje zo seba silu pre blížnych.

O tento cieľ sa snažíme v meditácii, ktorá je riadená náročne zo 6. centra, s neúnavným a odvážnym nasadením. Archanjel chce človeka viesť k tomuto životnému poslaniu.

Nasledovná úloha: (nanovo sa s otázkou obrátime k doterajšiemu)

Môže človek od seba odvrátiť účinné pôsobenie archanjela? Ak áno, máme za úlohu logickou myšlienkovou cestou načrtnúť toto odmietanie pôsobenia archanjela.

Kedy ašpirant zamieta svojho archanjela?

Kedy a s akými pocitmi mu udeľuje prirodzenú audienciu?

Nestáva sa niekedy dokonca snáď aj bezprostredným spolupracovníkom archanjela?

Obraz vývoja sa dá logicky rozvinúť. Túto úlohu treba zvládnuť.

Meditácia 38:

Odmietnutie archanjela nastáva, keď sa človek správa nevedome a tiež pri chýbajúcom poznaní a spiritualite. Keď sa u ašpiranta prostredníctvom spirituálneho školenia myslenie, cítenie a konanie dostatočne od seba rozčlenia, takže človeka nevedú pudy, ale ciele ideálov, musí tento pokročilý každý deň pracovať na čo najlepších možných snahách o uskutočnenie. Nie blaho vlastného bytia, ale tie najlepšie ciele pre celkový vývoj ideálov ľudstva stoja teraz naliehavo a neúprosne pri bráne vlastnej duše. Je zvláštne, že človek sa tu nesmie pýtať, či má strach pred nasledujúcim odvážnym životným krokom, či ho zvládne alebo nie, ale pre najvyššiu a najväčšiu úlohu, aká je pre neho mysliteľná, sa musí rozhodnúť. Dokážem to, alebo nedokážem - to na tomto prahu nie je žiadnym rozhodovacím kritériom.

Archanjel svojou svetlou suverenitou sprevádza toho, kto sa smelo vyšvihne nad svoje malicherné a absurdné predpoklady a chopí sa úlohy s veľkým rozsahom.

Otázky: Čo je potrebné v tomto čase? Čo potrebuje duchovný svet? A napokon čo potrebuje ten, kto dostatočne obdržal školenie a rozvinul sa? ... majú byť pre životnú úlohu smerodajné.

Archanjel prichádza v ústrety k človeku v tom momente, kedy sa chopí vesmírneho ideálu nadriadeným spôsobom, myslí ho a vydrží v činnosti myslenia až po prvé reálne praktické kroky uskutočnenia.

Koncept, ako formovať tie najlepšie ideje (myšlienky) na ideály, ktoré sa už vzťahujú na prax.

Oslobodiť sa od všetkých minulých traumatizujúcich udalostí, neúspechov a ťaživých pocitov.

Láska nemá byť zneužitá na hľadanie sebapotvrdenia vo svete, ale má byť dostupná pre duchovný svet.

Poznáte momenty stiahnutia sa alebo momenty, kedy nastáva možnosť spolupráce s archanjelom?

Meditácia 39:

Aj keď človek cíti, že nie je schopný uskutočniť vysoké ideály, musí ich tak dlho myšlienkovo spracovávať, až kým povedú k reálnemu cíteniu, až nakoniec predsa nájdu svoje uplatnenie v praxi.

Človek má byť vo vedomí činný – tvoriť si náhľad, rozvíjať logické myslenie, činnosť predstavivosti – toto sú činnosti elementárne zodpovedajúce 5. centru.

Nevenovať sa materialistickým rečiam, ale tvoriť si vecné predstavy.

Archanjel prináša človeku jeho Ja z kozmického nadriadeného bytia do pozemského.

Meditácia 40:

Koncentrácia na obraz: archanjel žije vo svete slobodnom od telesnosti, aké je jeho cítenie a ako prežíva svoje úlohy?

Ďalšie úlohy sa vzťahujú na človeka:

Ako pociťuje pozemský človek na rozdiel od duchovnej bytosti archanjelskej?

--- túto koncentráciu s porovnávaním... niekoľko dní pestovať

RS: archanjel nemá ani FT, ani ET, ale má AT a JA. ... pozorovať archanjela je náročnejšie , než pozorovať anjela.

Keď prebieha konsolidačná fáza s takýmto logickým myslením, Stále viac a viac vzrastá bdelosť (prebudenie) tiché vibrovanie 6. centra. Archanjel a činnosť 6. centra patria spolu skoro ako jednota.

Logická konsolidačná fáza musí vždy predchádzať pred koncentráciou, aby cvičiaci neskĺzol do bezvýchodiskovej a unáhlenej špekulácie. Táto pokojná forma logickej myšlienkovej prípravy dáva vyšším zmyslom ľahší a svetlejší zážitkový priestor.

S archanjelom sa vždy otvára životné poslanie a vyšší zmysel života.

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť