|
05 Marec 2015
O joge < cvičenia duše < sily múdrosti v prírode < späť
O joge < cvičenia duše < mantry < späť
Prečo spievajú vtáci a prečo ľudia?
Dve piesne brhlíka lesného: trrr a tui tui.
,,Vták je k spievaniu podnecovaný zvonka od bytostí svetelného éteru. Človek „vyspievava" svoju vlastnú éterickú bytosť zvnútra smerom von, aby takto tvorivo prejavil svoje Ja navonok, svetlo svojej duše." - Rudolf Steiner
„Vtáci spievajú preto, aby sa svojím spevom spájali so svojím skupinovým Ja sídliacim vo vyšších svetoch. Ľudia nie sú vtáci a spievajú preto, aby do duchovných svetov posielali prostredníctvom spevu svoje otázky alebo príspevky. Odpoveď z duchovných svetov posilňuje duchovné Ja človeka a jeho inkarnáciu vo svete."
Spievajúce brieždenie
4:00 žltochvost domový – phoenicurus ochruros
4:10 slávik červienka - erithacus rubecula
4:15 drozd čierny - turdus merula
4:20 oriešok hnedý - troglodytes troglodytes
4:30 kukučka jarabá - cuculus canorus
4:40 sýkorka bielolíca - parus major
4:50 kolibkárik čipčavý – phylloscopus collybita
Ako spieva kolibkárik čipčavý?
5:00 pinka lesná - fringilla coelebs
5:20 vrabec domový - passer domesticus
5:30 východ slnka
5:40 škorec lesklý - sturnus vulgaris
V čom spočívajú cvičenia novej jogovej vôle?
Podľa Rudolfa Steinera, zakladateľa antropozofie, modernej duchovnej vedy o človeku a kozme, nastala v súčasnosti nová doba jogy. Prostredníctvom jogy sa má v ľudstve uskutočniť nová vôľa. V joge sa teda zaoberáme cvičeniami, ktoré zodpovedajú tejto novej dobe s jej novými možnosťami a silami.
Stará doba s jej dychovými jogovými cvičeniami, pránajámou, ustúpila novému spôsobu, kde to, čo bolo pred tisícročiami sprostredkovávané človeku pomocou dychu, dnes je mu umožňované prostredníctvom zmyslových vnemov.
Cvičenia duše tu spočívajú v rozvíjaní a pestovaní myšlienkového a citového života človeka v spojitosti so zmyslovým vnímaním. Fyzické telo máme prirodzene obdarené zmyslovými orgánmi. Tieto cvičenia však formujú duševno-duchovné telo a obdarovávajú ho vyššími zmyslovými orgánmi a nástrojmi duševnej činnosti.
Svoju pozornosť teda nevenujeme dychu, tak ako v staroindickej pránajáme, ale vedieme ju von do sveta na určité javy. Tu sme si z množstva zmyslových vnemov vybrali pre cvičenie zvuky. Na jednej strane rozlišujeme zvuky prírody a na druhej strane zvuky spôsobené neživými predmetmi.
Zo všetkých prírodných, živých zvukov sme si teraz vybrali svet vtákov, ako príklad pre cvičenie. Pri cvičení celú svoju pozornosť upriamime na zvuky, ktoré sú mimo našej duše, vonku vo svete a pochádzajú od inej žijúcej a cítiacej bytosti. V týchto zvukoch cítime vnútorný zážitok vtáka, ktorý ho svojím zvukovým prejavom dáva najavo.
Počuté zvuky nám intímne zvestujú vnútorný zážitok vtáka. Celkom sa do nich ponoríme. Povznesieme sa nad to, či sú zvuky príjemné alebo nepríjemné. Pri sledovaní, počúvaní a rozpoznávaní spevu určitého vtáka sa snažíme spoznať „pieseň" daného vtáka konkrétne a prakticky.
Musíme sa pri tom naučiť úplne umlčať svoje vnútro. Počas obdobia cvičenia nesmieme dovoliť, aby sa prejavili naše subjektívne alebo emotívne reakcie. Pomaly a postupne sa tento postoj k vnímanému vnesie celkom prirodzene aj do nášho bežného života.
K tomuto zmyslovému vnímaniu môžeme pripojiť otázku: „Čo sa odohráva v zvieracej bytosti, obdarenej duševnosťou? Aké duševné prežívanie spôsobuje zvuk, ktorý počujeme?
Keď ku zmyslovému vnemu pripojíme otázku alebo myšlienku, táto „dokáže uvoľniť istý druh ohnivej sily pre okolie. Oheň zmyslov, keď raz bude počas tejto mentálnej orientácie vedomia vyvinutý, uvoľní veľmi senzibilné silové pôsobenie, ktoré pochádza z okolia a spätne pôsobí na vlastný vnútorný život." Heinz Grill: Bytostné tajomstvo duše
Človek, ktorý rozvíja diferencované a vedome vedené vnímanie smerom navonok, neostáva vo svojich vlastných osobných poviazaných vôľových pomeroch, ale prežíva javy sveta ako reálny a slobodný proťajšok. Nezatarasí sa vo vlastných projekciách a introjekciách a preto neostáva už viac vo vlastnej uzamknutosti.
Pri zmyslovom vnímaní sa však nesmieme vyčerpať a rozbiť na dojmoch, ktoré prijímame. Keby sme boli vlastným vedomím vystavení týmto zmyslovým dojmom celkom bez vlastného ja, tak by sme neboli schopní toto vtekajúce zmyslové svetlo zniesť. Sprevádzajúce myslenie, v ktorom je prostredníctvom kladenia otázky činné ja, stabilizuje, usporiadava a koordinuje procesy vnímania a robí ich znesiteľnými pre vlastné vedomie.
Príroda nám takto začne v tichosti zjavovať svoju duševnú stránku. Začíname prostredníctvom rozvíjania citu odkrývať tajomnú reč prírody. Učíme sa vnímať reč duše. Učíme sa načúvať svojou dušou. Vytrvalým cvičením sa zvuk stane pravdivým prostriedkom vnímania duše a ducha.
Čo o novej jogovej vôli píše Rudolf Steiner, ktorý tento pojem zaviedol? 
Cvičenia sa dajú robiť aj s vôňami:
Cvičenia sa dajú robiť aj s chuťami:
O joge < cvičenia duše < sily múdrosti v prírode < späť
O joge < cvičenia duše < mantry < späť