Napísal Administrator | 24 Apríl 2024

Buk lesný - fagus sylvatica

Vstúpme dnes do bukového lesa. Akoby sme vstúpili do katedrály. Taký je tu pokoj a mier. Tu môžeme naplno zažiť charakter a náladu buka. Vysoké hladké kmene sa tu dvíhajú ako stĺpy podopierajúce klenbu listnatých korún.

Do tieňa lesa, až na zem pokrytej kobercami suchého hnedého lístia z predchádzajúcich rokov slabunko presvitajú zelené lúče jarného svetla cez priesvitné mladé listy. Jemná sieť konárov vysokej strešnej klenby je taká hustá, že ostatné rastliny pod ňou nemajú dostatočný prístup k svetlu.

V bukových lesoch väčšinou nerastú iné druhy stromov. Akoby sa buky izolovali od druhých, akoby druhých neznášali. Buk dokáže vyrastať pod akýmkoľvek iným stromom, no nikto nedokáže vyrásť pod bukom. V zmiešanom lese buk postupne ovládne priestor ako lesný princ, ba dokonca vyhráva aj nad kráľovským dubom. Z lesnej pôdy buk odsáva vodu skoro dokonale, takže pre iných už neostáva.

Bukové lesy rastú väčšinou na svahoch orientovaných na sever. Akoby nepotrebovali toľko slnečného tepla ako iné stromy. Vedia teplo veľmi efektívne akumulovať vo svojom dreve, takže dosť majú vlastného tepla, aj na rozdávanie. Tvrdé bukové drevo je výborným palivom na kúrenie. Nálada bukového lesa vyslovene obdarováva ľudskú dušu saturnským teplom.

Dominancia bukov nedovolí druhému vojsť do jeho priestoru. Neznesú konkurenciu a drsnú hru života, uzatvárajú sa pred inými, odstrkujú ich. Aj keď buky vyzerajú silné a sebavedomé, sú citlivé a zraniteľné. Svedčia o tom jemné chĺpky, ktoré chránia otvárajúce sa listy.

Púčiky listov sú dlhé a tenké, ako obviňujúci, ukazujúci prst. Listy sú nádherne zložené, otvárajú sa ako dokonalý slnečník alebo vejár, geometricky vyvážené. Akoby sa snažili o dokonalosť.

Buk sa na pôde drží iba povrchovo. Korene sa rozprestierajú smerom von po zemi, často nad zemou a zriedkavo prenikajú do hĺbky. Pri víchrici sa buk môže vyvrátiť a jeho veľká plochá koreňová platňa sa môže vyvaliť zo zeme. Je to nepríjemný obraz stromu, ktorý je fyzicky úspešný, ale akoby mal len plytké životné skúsenosti. Rovnako aj človek, ktorý sa duševne podobá buku, je kritický, odstrkuje tým druhých od seba, no ostáva plytký a povrchný. Potrebuje nadobudnúť hĺbku, dôstojnosť a pokoj bukového lesa. Kôra stromu je sivá a hladká, len občas sa na nej objaví jemná vráska.

Bukové kvety sú mimoriadne nenápadné. I keď môžu prekvapiť svojou krásou. Oba druhy kvetov sa objavujú na tom istom strome. Peľové kvety visia ako dlhé visiace náušnice.

Tie druhé kvietky vyrastajú na konci vetvičky ako malé hniezdo vystrkujúcich sa piestikov s bliznami očakávajúcimi závan slnečného tepla v podobe peľových zŕn.

Počas leta buk vytvára drobné výživné oriešky - bukvice vo vnútri ostnatého obalu.

Dnes mnoho ľudí trpí tým, že neprestajne niekoho kritizujú, sú neznášanliví, na druhých hľadajú iba chyby. Bukový les im prinesie úľavu a pomoc. Preto sú bukové lesy tak rozšírené.

Rastú tu predovšetkým pre tých, ktorí cítia potrebu vidieť viac dobra a krásy vo všetkom, čo ich obklopuje. Pre tých, ktorí potrebujú pokoru, teplo nábožnosti a porozumenia pre druhých. Sú tu pre tých, ktorí sa pozerajú do sveta a nepáči sa im to, čo vidia.

Často ľudia kritizujú okolitý svet za jeho nedokonalosti. Radi odsudzujú. Život by pre nich mohol byť oveľa lepší, keby sa len menej sústredili na to, čo treba napraviť. Hoci sa im mnohé zdá byť zlé, potrebujú získať schopnosť vidieť dobro, ktoré hlbšie v nich drieme. Bukový les je však liek pre kritizujúceho, nie pre kritizovaného. Nech je kritika akokoľvek opodstatnená, tento zvierajúci duševný stav zužuje a obmedzuje ich radosť zo života, a tak zužuje a obmedzuje vitalitu, čo nevyhnutne vedie k nedobrému zdraviu.

Čo takíto ľudia skutočne cítia; čo ich vedie k týmto okolnostiam? Takíto ľudia nemusia byť práve dominantní, ale rozvíja sa u nich snaha potláčať slobodu sebavyjadrenia iných ľudí. Ide tu o stav, ktorý sa u človeka časom vybuduje vďaka reaktívnej nechuti k niečomu: keď život nerobí to, čo chcem ja, tak budem všetko a všetkých kritizovať, aby som ukázal, aké je to ostatné všetko zlé. To nachádza výraz v snahe o presnosť, poriadok a disciplínu; o úzkoprsé snahy dosiahnuť dokonalosť; v puntičkárskom, úzkostlivom dbaní na čistotu a detaily. Všetky tieto prejavy hľadia na vonkajšiu formu, pretože človek je vnútorne nespokojný.

Problémom je pocit nedostatočnej seba-hodnoty. Tí, ktorí si nevážia sami seba, si ťažko vážia a ctia iných.

Človek trpí vnútorným pocitom menejcennosti a precitlivenosti, ktorý premieta na druhých. Veľmi často takéto osoby vyrastali v prostredí kritiky a prísnych očakávaní, a preto sa vnútorne cítia veľmi zraniteľní a neistí. Naučili sa však vyrovnať sa s tým odsudzovaním druhých namiesto toho, aby sa z toho liečili. Bukový les so svojou atmosférou im dokáže pomôcť, keď ho budú vedome vnímať s jeho atmosférou, s jeho jednotlivosťami a aj ako celok.