|
28 Január 2019
Joga a rakovina
7. kapitola
Spojenie
na stránke pracujeme
Témy rozlišovania, diferenciácie na jednej strane a spájania, celistvosti na druhej strane (7. kapitola) spolu úzko súvisia. V 6. kapitole sme sa venovali rozlišovaniu:
Odlíšenie „Ja" od „nie ja"
Členenie ľudskej bytosti na telo, dušu a ľudského ducha
Rozpoznávanie duševných síl – myslenie, cítenie, vôľa
Rozpoznávanie toho, čo do tela patrí a čo nepatrí – úloha vylučovacieho systému
Rozlišovanie cítenia duše s rozšíreným vedomím od zvýšenej senzibility
... všetky tieto aktivity duše napomáhajú dobrej diferenciácii buniek v tele.
Cvičenia jogy, ásany, dobre slúžia týmto úmyslom.
V siedmej kapitole sme si ako úlohu stanovili vyvinúť pocity celistvosti, vnímanie celku, zaceľovanie alebo zavŕšenie do zmysluplnej celistvosti. Na jednej strane vnímame, že všetko to členenie, delenie, rozlišovanie alebo triedenie musí byť nejakými silami spájané a udržiavané v jednom organizme, v jednom celku. Aké sily zabezpečujú toto spojenie do celku?
Na druhej strane samotný človek je súčasťou nejakého hoc aj menšieho spoločenstva v rodine, v pracovnom kolektíve alebo napríklad pri rôznych záujmových činnostiach. Je však súčasne článkom celej pozemskej populácie, ba dokonca je druhom bytostí v oveľa väčšom celku kozmu.
Na záver týchto úvah a cvičení predkladáme tému integrácie osobnosti prostredníctvom Ja. Podobne ako každá bunka má svoju špecifickú funkciu, súčasne je zmysluplnou časťou celku a musí sa dokázať do toho vyššieho celku vhodne začleniť, aj človek ako taký je súčasťou spoločenstva. Tým sa kruh uzatvára do celistvosti návratom k téme prvej kapitoly, stred, Ja, vertikálna sila človeka.
Ak celistvosť existuje, tak je možné si ju aj uvedomovať, cítiť ju. Heinz Grill v knihe „Bytostné tajomstvo duše" píše: „Postup, ako človek rozvinie duševné cítenia, nezačína hĺbaním vo vlastnom vnútornom svete, ale vnímaním a štúdiom objektívnej vonkajšej skutočnosti. Schopnosť pozorovať vonkajší svet spôsobom slobodným od projekcií je v každom prípade prvým krokom, pretože táto pokojná činnosť vnímania danej skutočnosti s početnými kombináciami foriem a javov privádza do vedomia nové obsahy a duša týmto prijíma z toho vznikajúce pocity a myšlienky."
Vedomie človeka organizované jasnou myšlienkou pochádzajúcou z reality je schopné naučiť sa prijať skutočné citové vnemy a obnoviť alebo po novom vytvoriť radostné spojenie človeka s celkom. Tento sociálny aspekt novej jogy, ktorú tu popisujeme je jej prednostným špecifikom. Vykonávanie cvičení jogy, či už telesných alebo cvičení duše, vytrháva človeka z izolácie, osamelosti, z ponorenia do seba, tým, že prekonáva pocity oddelenosti rozšírením vedomia, ponúkaním nových motivácií k záujmu o vyššie kozmické zákony, ale predovšetkým o živé začlenenie sa do celku spoločenstva ľudí ako autonómna osobnosť.
Veľmi jednoduchým prostriedkom, ako kultivovať cítenie je rozvíjať cit pre formy. V mnohých ásanách cítime priamku napríklad zvislicu vnímame v ásane strom alebo v obrátenom smerovaní v stoji na hlave. V ásane váha sa učíme rozvíjať cit pre vodorovný smer pozemskej dimenzie. Formu kríža realizujeme telom napríklad v ásanách Andrejov kríž alebo holubí sed. V záklonových polohách, napr. kobra, polmesiac, sa učíme cítiť formu kruhu. Ďalej sa v joge stretávame so špirálovitým pohybom alebo s evolventou, ďalej s formou päťcípej hviezdy alebo aj so šesťcípou hviezdou Davidovou. Mnohé cviky sú kombináciou viacerých foriem a pohybov.
City, ktoré rozvíjame pomocou ásan, spájajú človeka s realitou. Vzniká tým v najjednoduchšej podobe počiatok obrazného vnímania tela. Čisté a nezávislé formy, existujúce v kozme pritom prinášame a smerujeme na telo. Nie naopak!
Rozšírenie vnímania, ktoré spája človeka s okolím, dosiahneme napríklad aj záujmom a položením otázky: „Čo je obsiahnuté v priestore, vo vzduchu?" Vzdušný živel nás neprestajne obklopuje, prúdi pomedzi ľudí, predmety, aj ďalšie bytosti a spája ich.
Vo fázach pokoja v sede alebo v ľahu na chrbte sa môžeme venovať charakteristikám vzdušnému živlu a otvoriť sa pre vnímanie skutočnosti, že prostredníctvom dychu sme neprestajne spojení s okolím. Telo je pritom ako nádoba, ktorá tento dych prijíma, poskytuje mu priestor ako hosťovi a opäť ho prepúšťa. Rytmické opakovanie tohto cvičenia postupne rozvinie cit pre spojenie, ktorý sa potom rozšíri do celého duševného prežívania a ozdravujúco bude pôsobiť až do buniek.
Vyšší stupeň spojenia nastáva pomocou myšlienok, ktoré motivujú každú ásanu, svietia v priestore a oživujú a formujú telo. Už len snaha o vnímanie tohto procesu pozdvihne cvičiaceho na vyššiu úroveň. Úlohou jogy je zvedomenie priebehu myšlienkového procesu a spájajúcej funkcie myšlienky. V tom spočíva sociálna charakteristika jogy.
Keď sa človek otvorí pocitom spojenia, začne sa nanovo včleňovať do života a nájde vyšší zmysel, cieľ alebo zmysluplnosť svojho bytia.
Predklon v stoji
Mostík
Široké roztiahnutie
Kôň
Sviečka
Poznávanie životných síl
Zostava ásan
Predklon v stoji
Postavíme sa s nohami pri sebe, telo predkloníme dopredu a necháme ho voľne visieť nadol. Cítime gravitáciu, ako pôsobí na telo. Uvoľníme do ovisnutia paže, plecia, krk, hlavu aj trup. Tak ako nám padajú vlasy nadol, tak padá aj uvoľnené telo. Vedomie však nenecháme padnúť, ostávame bdelí tým, že vnímame postupné uvoľňovanie tela.
Po tomto úvodnom popustení začneme vedome aktivizovať svoju vôľu a použijeme ju na vybudovanie želaného postoja. Východisková oblasť pohybu je krížová kosť. Odtiaľ preprúdi dynamický impulz vystierania celým chrbtom až do šije, hlavy a paží. Trup ostal v hlbokom predklone, ale teraz už nie je uvoľnený, ale v krížovej oblasti aktívne smerujúci šikmo nadol. Súčasne s týmto pohybom prežijeme, ako vyklzujeme von akoby zo svojho tela a všimneme si vzniknuté prúdenie pozdĺž chrbtice. Plecia a celá oblasť horného trupu je uvoľnená, mäkká a otvorená.
Aký je vzťah nôh a trupu? Všimneme si, ako sa v oblasti krížovej kosti nohy s trupom spájajú.
Na jednej strane trup vynášame von jemne a aktívne šikmo nadol do predklonu, bez násilia alebo zatvrdnutia a na druhej strane postupne rozvíjame živé dostredivé prúdenie smerom ku krížovej kosti. Budujúce napätie zo stehien do spodnej časti chrbtice, ku krížovej kosti a drieku motivuje vyprúďujúci pohyb. Prúdiaci pohyb je podstatným výsledkom cviku.
Ďalej môžeme predklon v stoji rozvinúť pridaním aktivity zo stredu chrbtice smerom von z tela podobne, ako sme to robili v polohe hlava-koleno v sede. Vyformujeme polohu s oveľa bližším hrudníkom k stehnám. Dlane položíme na zem vedľa chodidiel. Aj keby sme nedosiahli rukami na zem s vystretými kolenami, môžeme ich trochu zohnúť.
Ďalšie texty a obrázky onedlho doplníme.
Mostík
Ľahneme si na chrbát a nohy pokrčíme v kolenách, chodidlami stoja na zemi. Od krížovej kosti aktivizujeme chrbát a dvíhame ho nahor od zeme. Ostaneme stáť na chodidlách a na druhej strane na pleciach, šiji, zátylku. Ruky pokojne ležia na zemi alebo nimi uchopíme nohy za členky. Ďalšou možnosťou pre ruky je podloženie pod chrbát v driekovej oblasti. Podoprieme tak mostík ešte aj v strede. V tomto variante je možné pomaly vystrieť nohy tak, aby ostali plochami chodidiel na zemi.
Človek tu svoje telo môže prežiť ako stabilne stojí na dvoch podperách – na chodidlách, akoby na jednom brehu rieky a na pleciach, šiji a zátylku, akoby na druhom brehu rieky. Most má úlohu spájajúcu.
Trup klenúci sa do výšky v oblúku ako most, tvorí spájajúci stred medzi horným a spodným pólom človeka. Bezchybným vybudovaním znesie most veľké zaťaženie.
Ásanu mostík je možné cvičiť v zmysluplnej kombinácii so stojom na pleciach (sviečka) a s pluhom - tu.
Široké roztiahnutie
V polohe uvádzame do pohybu prúdenie lymfatického systému. Stredom ásany je svadhistána čakra, ktorá je umiestnená v oblasti krížovej kosti. Sedíme na zemi s nohami doširoka rozkročenými a ako prvé vnímame vodorovnosť plochy pod sebou. Vytvorením predstavy o kolobehu vody v prírode podnietime rozprúdenie životných síl, ktoré majú centrum v oblasti krížovej kosti.
Rozprúdenie životných síl smerom do druhého energetického centra, ktoré je súčasne stredom sústavy životných síl, umožní pri tom ako protipohyb fyzické vychádzanie nohami do diaľky doširoka smerom von od tela. V duševnej oblasti druhého centra sa tým zhromažďuje substancia pre meditáciu. Prúdenie smeruje ďalej nahor po chrbtici, vystiera ju a súčasne trup klesá jemne a nenásilne nadol k zemi, akoby sa telo chcelo so zemou spojiť vo vodorovnej pozemskej rovine.
V tejto ásane sa pestujú a rozvíjajú spájajúce a prúdiace pocity. Telo sa s pokorou prikláňa nadol do blízkeho vzťahu so zemou a cvičiaci s nadhľadom sleduje vzniknuté prúdenia a scentrovanie.
Kôň
Bežný vzpriamený postoj človeka je stabilný na oboch chodidlách, zvislý v rovnováhe a ladne vzpriamený. V polohe kôň sa však postavíme iba na jedno chodidlo, napríklad pravé, a druhou oporou na zemi je ľavé koleno. Polohu začíname formovať v postoji ásany strom, stojac na pravej nohe. Nasleduje cesta zhora nadol k zemi pomocou predklonu. Na okamih cítime prechodne chrbticu vodorovne, dotkneme sa rukami zeme, pokľakneme na ľavé koleno, ktoré vedieme dozadu presne za pätu stojnej nohy, do vzdialenosti asi na dĺžku stehna. Uvedomíme si vodorovnú chrbticu a vedome sa dvíhame z vodorovného smerovania do vzpriamenia a balansujúc na ľavom kolene a pravom chodidle hľadáme rovnováhu. Ruky zopneme pred srdcom spojením dlaní. Pocit zvislice a rovnováhu nachádzame akoby opretím sa svojim vedomím o predmety okolitého priestoru, či už o blízke objekty v miestnosti alebo vonku o stromy alebo hviezdy.
Vnímanie okolitej atmosféry sa v tejto ásane zjemňuje, lebo zeme sa dotýkame veľmi máličko a pocit pevnosti zeme skoro strácame a nahrádzame ho cítením svojho okolia, okolitej atmosféry, s ktorou sme v neprestajnej komunikácii a spojení. Zjemnené prežívanie vyvoláva pocit, akoby sme opustili pevné postoje a hmotné dotyky, a akoby sme prestúpili do toho jemnejšieho, vzdušného, až nehmotného.
Sviečka
terapeutický význam sviečky
sviečka z pohľadu éterických síl
sviečka z pohľadu duševnej dimenzie
sviečka z pohľadu duchovnej dimenzie
sviečka z pohľadu sociálnej dimenzie
Ásanu sviečka (stoj na pleciach) je možné cvičiť v zmysluplnej kombinácii s mostíkom a pluhom - tu.
Zostava ásan:
1. predklon v stoji
2. polmesiac v stoji (2. kap.)
3. široké roztiahnutie
4. mostík
5. kôň
6. sviečka
Poznávanie životného éteru
Pri pohľade na rastlinnú bytosť, bylinu alebo strom, môžeme vidieť jej jednotlivé orgány - koreň, kmeň, konáre, listy, kvety, plody, semená... Cvičenie koncentrácie (cvičenie duše) môžeme smerovať k vonkajšiemu prírodnému živému objektu pozorovania s otázkou: "Aká je to sila, ktorá v tejto živej bytosti spôsobuje to, že rastlina napriek týmto svojim častiam, jednotlivostiam, predsa len tvorí jeden celok?"
O joge < Články o joge < joga a rakovina < späť
Obsah < späť
