|
30 December 2018
Joga a rakovina
5. kapitola
Svetlo pozornosti
Oslabením alebo nerozvinutím slnečných tvorivých, organizujúcich a usporadúvajúcich síl duše vzniká oslabenie hospodárenia so svetelnými silami organizmu, teda oslabenie svetelného metabolizmu, ktorý je súčasťou duševného života.
Tepelný metabolizmus, kde nositeľom tepla je krv, sa odráža v látkovej výmene. Svetelný metabolizmus môžeme študovať napríklad prostredníctvom kremíka. Kremík je úplne iný ako železo v krvi. Napríklad ho nemôžeme prijať jedlom.
Nedostatok kremíka v organizme alebo nesprávny kremíkový proces je spôsobovaný bojmi v duševnom živote. V svetelnom šate človeka sa tým tvoria trhliny, diery, bloky, čierne jaskyne. Telo sa nám vtedy pocitovo javí ako ťažšie. Chrbtica nesie v sebe svetelné zárodky budúceho vývoja. A keď sa tento vývoj neuskutočňuje v progresívnom tempe, trpí tým chrbtica. Disharmónie svetelného metabolizmu sa teda prejavujú najmä na chrbtici.
Čo to znamená kremíkový proces? Zviditeľnený je napríklad v prasličke alebo v obilí. Na týchto rastlinách zreteľne vidno tryskanie zo stredu, z vnútra smerom navonok. Je to obraz procesu z ducha smerom do matérie. Praslička dokonca po prvom štádiu svojho života, hubovitom, prekonáva tento nižší stupeň bytia a vrastá do bytia slnečného s procesom svetelnej fotosyntézy zelených rastlín.
„U človeka sa kremíkový proces začína v kostiach, v najstvrdnutejšej časti ľudského tela, a smeruje cez kožu navonok."(Lit.10) Ak je svetelný metabolizmus narušený, koža sa správa naopak, priam hltá svetlo zvonka, namiesto toho, aby žiarila von. Chybná dynamika kremíka spôsobuje tuhnutie svalstva aj celej chrbtice. Dynamika sa nemôže správne rozvíjať zo substanciálnych životných síl. Prečo býva kremíkový proces narušený?
Často býva ľudská duša konzumujúca, berúca, ba dokonca aj pri pokusoch o liečbu sa tak správa. Ponúkané liečebné procedúry alebo lieky pasívne berieme, konzumujeme. Celá táto chorobná situácia je teda spôsobená nedostatkom obete, lebo duševné procesy sú nasmerované u človeka dnešnej doby opačne, než by mali byť. Dnešné ľudstvo tento nezdravý a opačný postoj už ani nehodnotí ako nepriaznivý, lebo je všeobecne rozšírený a bežný. Ak nastúpi v duši obeť, to znamená, ak sa situácia obráti, človek sa stane dávajúci namiesto berúceho, smerovanie vyžarovania sa obráti a začnú sa skutočné procesy liečenia. Obeť je bránou k životu a tiež bránou k liečeniu. Obeť je spájajúci impulz medzi duchom a hmotou.
Človek však takého obratu spočiatku nie je schopný, ba ani nechápe dôvody, prečo by mal svoj postoj meniť. Preto liečebná práca musí začať v oblasti myšlienkového porozumenia. Až z porozumenia môže vytrysknúť sila schopná premeny, sila schopná obete. Až potom sa svetelný metabolizmus môže začať zaceľovať a rozvíjať do krásy, ktorá človeku prislúcha. Svetelné procesy človka sú komplikovanou a neprestajne sa meniacou záležitosťou.
Vo všeobecnosti životné - éterické sily žiaria z kozmického okolia a prostredníctvom formotvorných síl tvarujú telo s jeho orgánmi a prenikajú ním smerom zvonku dovnútra. Na druhej strane zas človek je tvorca éterických síl a svetlo z neho žiari aj smerom von.
Éterická sila svetelného éteru, ktorá tak ako tepelný éter tiež pôsobí z kozmu, vytvára priestor pre následné vyrastanie tela nahor. Telo a celá chrbtica sú svetelným éterom nasávané smerom nahor do kozmu, k centru svetelného éteru, odkiaľ pôsobí. Súčasne však pôsobí aj polaritná vlastnosť svetelného éteru – ohraničuje formy.
Cvičenia:
zvislica
stoj na hlave
výkruty
točný sed
kobra
zostava
Zvislica
Postavíme sa jednoducho do stoja na nohách, uvoľníme plecia, tvár, oči a ďalšie partie, ktoré nie sú potrebné na jednoduché státie. Potom si predstavíme pred sebou zvislicu. Celé cvičenie spočíva iba v tom, že si predstavíme zvislicu a držíme ju v koncentrácii. Po chvíli si všimneme svoje telo, ako sa akoby samé od seba začína vystierať a nadobúda celkom prirodzene oveľa zvislejší a nenútenejší postoj, než keby sme sa akosi nasilu chceli postaviť do rovného zvislého postoja a prísne si kontrolovali po jednom všetky telesné partie.
Tento princíp je veľkým tajomstvom, ako pôsobí predstava na telo. Podobne môžeme nechať pôsobiť na telo aj zložitejšie myšlienky, nie iba celkom jednoduché geometrické formy. Podstata cvičenia spočíva v tom, že tvorivé sily použijeme na vytvorenie predstavy alebo na postavenie myšlienky do priestoru, a na myšlienku sa koncentrujeme takým slobodným spôsobom, až začne vyžarovať a formovať ľudské telo.
Stoj na hlave
V stoji na hlave človek prežíva svoju zvislicu v obrátenej orientácii, čo zvyšuje jej uvedomovanie. Obrátená poloha priamo predstavuje obrat postojov človeka. Obrat a súčasne premena je priamym zážitkom pri tomto skvelom cviku jogy. Najmä v období choroby človek potrebuje silu na to, aby dokázal panujúci stav zvrátiť na stav zdravia. Stoj na hlave má veľa vynikajúcich účinkov na zdravie, okrem iného aj na nervozitu a depresie.
Keď sa na polohu pozrieme, vidíme, ako sa všetky sily sústreďujú do centra hlavy. Hlava je miestom koncentrácie, miestom vytvorenia idey zvislice. V hlave, v ušiach sa nachádza tiež orgán rovnováhy. V hlave sú tiež umiestnené oči, ktoré pomáhajú udržiavať rovnováhu voči okolitému prostrediu. Fyzicky je hlava súčasťou zvislice.
Obrátená poloha aspoň počas doby vykonávania spôsobí prerušenie autonómneho plynutia myšlienok. Je to prvý predpoklad premeny myšlienkového života a výchovy tvorivého princípu utvárania myšlienok. Stoj na hlave si už svojím fyzickým charakterom vyžaduje zvýšenú koncentráciu. Avšak na premenenie myšlienkového života sa okrem tohto skôr športovo orientovaného sústredenia, žiada ešte podstatne iný druh koncentrácie.
V stoji na hlave pohybom tela a uvedením tela do zvolenej polohy dávame najavo práve túto jogovú, myšlienkovú koncentráciu, koncentráciu, ktorá rozlíši podstatné od nepodstatného a dodá existujúcej myšlienke svietivú silu z vlastnej podstaty.
Výkruty
Výkrut chrbtice je jedným zo základných pohybov. V sede na zemi s vystretými nohami môžeme zodvihnúť paže. Počas tohto jednoduchého pohybu cez vzduch si uvedomíme ich smerovanie nahor, do oblasti vzdušného živlu, do oblasti svetla. Hore nie je to isté, čo dole. Pri spúšťaní paží nadol vykonáme súčasne pohyb trupu do výkrutu. Jedna ruka aj s plecom teraz smerujú dozadu a jedna dopredu. Strany rytmicky striedame. Rytmicky si uvedomujeme rozdiely medzi tým, čo znamená hore a tým, čo znamená dole. Jednoducho vyjadrené, hore vnímame vzduch a svetlo a dole tmavú, pevnú a nepriepustnú zem.
Druhý cvik zo sedu na zemi s vystretými nohami nás podobne rytmicky vedie k uvedomovaniu si rozdielnosti týchto dvoch živlov, vzdušného a zemitého. Tentokrát vzduch prežijeme rukami a pažami v predpažení a so zemou sa stretneme, keď sa s výkrutom priblížime celým trupom a hlavou nadol, oprieme sa oboma rukami vzadu na zem s pokrčením paží sa čo najviac hlavou a trupom k zemi priblížime. Keď sú ruky na zemi, dotykom si uvedomíme, že charakter zemitého živlu je celkom iný, než je živel vzdušný. Rytmicky vnímame tieto rozdiely a myšlienkovo si ich tiež pomenujeme.
Aj v stoji môžeme rozpohybovať telo do výkrutov. Nohy sú kvôli väčšej stabilite trochu od seba. Pri vzpriamenom rovnom postoji s rozpaženými rukami pohľad nasmerujeme von na konkrétny objekt v diaľke pred sebou. Nasleduje špirálovité zavinutie na jednu stranu, pričom ruky privinieme prirodzene k telu, tá zadná sa dotkne chrbtice. Krajný bod je bodom obratu. Tu vnímame celú chrbticu, jej tvar.
Potom nasleduje opačný pohyb do protismeru s pocitom špirálovitého rozvinutia a po prechode stredným bodom s pohľadom aktívne smerovaným navonok do diaľky, pokračuje pohyb v tom istom smere zas na opačnú stranu do výkrutu až k dotykovému uvedomeniu si chrbtice druhou rukou a v bode obratu opäť vnímame tvar svojej chrbtice. Vedomie strieda vnemy vonkajšieho sveta v diaľke pred sebou a vnímanie vlastnej chrbtice v blízkosti.
Týmito tromi cvikmi je pozornosť nasmerovávaná striedavo rytmicky nadol a nahor, dopredu a dozadu alebo do diaľky a do blízka. Jemne a prirodzene rozhýbeme vedomie a vznikne krásny rytmus.
Točný sed
V polohe sedu s výkrutom chrbtice sa učíme uvedomiť si celkom jednoducho vonkajší svet, to, čo vnímame okolo seba, a na rozdiel od toho, rozpoznať svoj vnútorný, duševný priestor. Naša vôľa k pohybu smeruje cez údy tela von a zas vonkajší svet vnímame cez zmysly dnu, do svojho duševného, vnútorného sveta. V statickej ásane točný sed poznávame do pokoja privedený výkrutový pohyb ako výraz obrátenia svetla pozornosti.
„Všetkými procesmi vnímania prechádza vonkajší svet do vnútorného telesného sveta. Vnútorný svet však musí ten vonkajší svet strpieť. Nesmie sa vyčerpať a rozbiť na dojmoch, ktoré prijíma. Keby bol človek vlastným vedomím vydaný týmto zmyslovým dojmom celkom bez vlastného ja, tak by nebol schopný toto vtekajúce zmyslové svetlo zniesť. Sprevádzajúce myslenie stabilizuje, usporadúva a koordinuje procesy vnímania a robí ich znesiteľnými pre vlastné vedomie."(Lit.8)
Pri rakovinovom ochorení je ľudské ja oslabené a životný proces sa stáva príliš aktívny na nesprávnom mieste. Prevažuje subjektívna pocitovosť jedinca, ktorá mu bráni v skutočnej samostatnosti a zrelosti. Niečo tak hlboké ako naše životné poslanie, životný cieľ, alebo vznešené postoje slobodného človeka sú zahalené subjektívnymi, emotívnymi, povrchnými pocitmi sympatie alebo antipatie a stiahnutím vlastného ja do seba, do hĺbky, do nevedomia. Odtiaľ, z tohto zahalenia a zatienenia nedokáže byť ja činné navonok aktívne do sveta. Miesto aktivity sa rozprestrie pasivita, strata svetla a ohňa. Záujmy a sily života neprúdia von.
Životné sily sa potom obrátia na nesprávne miesto k nekontrolovanému rastu a bujneniu. Človek musí svoje stiahnutie sa vytiahnuť von k reálnym objektom sveta, musí zaujať vzťah k vonkajším objektom, musí si so záujmom klásť otázky, vytvoriť si jasný obraz o javoch sveta. Ásana je tu vhodným cvičným objektom a uvoľňuje mnoho liečivých účinkov na zdravie človeka.
Na cvičeniach jogy si podrobne, presne a jednoducho všímame živo predcvičovanú ásanu alebo si prezrieme obrázok ásany v knihe. Necháme na seba pôsobiť jednotlivé detaily toho, čo vidíme. Potom zavrieme knihu a myšlienkovo vybudujeme obraz čo najvernejšie. A až potom vojdeme do samotnej činnosti cviku, vybudujeme napätia tela vo vlastnej praxi ásany. Tak sa vyhneme prílišnému vykonávaniu z vlastného zahaľujúceho vnútorného priestoru a môžeme sa objektívnejšie venovať výrazu ásany.
Po prvých pokusoch s cvikom sa postupne vystupňuje zaoberanie sa pribratím textov a obrázkov na duševnej, myšlienkovej úrovni. Tvoríme si myšlienky o zmysle ásany. Vychádzame pritom z myšlienky, že každá pohybová forma symbolizuje určitý vnútorný vnem v duši.
Na každú ásanu sa viaže určitý vnútorný cit. Skúmame, preciťujeme, premýšľame a vlastnými slovami uchopujeme myšlienku. Spočiatku každý interpretuje text po svojom. Študovať tieto rozdiely, tríbiť to, čo k danej ásane prislúcha, učiť sa na základe toho lepšie porozumieť ásane, to pomáha zažiť a rozpoznať vlastnú zahaľujúcu subjektivitu a pomocou porozumenia ju prekonať otvorením sa pre skutočnosť objektu - ásany. Nadviazanie slobodného vzťahu k ásane je pre chorého na rakovinu veľkou šancou na posilnenie celého osobného života.
Štúdium inšpiratívnych myšlienok o ásanách podporuje tvorivú silu osobnosti a podnecuje tepelný a svetelný metabolizmus v človeku. Pre cvičenie je nápomocné najskôr rozpoznať vlastnú pozíciu a predsavziať si určité ciele.
Pomaly a pokojne, s bdelým nadhľadom a s uvedomovaním si potreby správneho úsudku, majú tieto cviky viesť k novému zmyslu a cieľu života. Avšak nie cviky otvárajú nový zmysel života, ale vlastné tvorivé zaoberanie sa nimi nakoniec vedie k väčšej sile človeka, k rozvitiu ohňa a svetla vo vnútri. Cvičenia sú nástroje, ktoré poskytujú správne podnety pre vlastnú tvorivú činnosť osobnosti, vlastného vnútorného Ja človeka. Je to vnútorná aktivita, čo v pravom zmysle a so správnym cieľom vnáša svetlo a lieči ľudí.
Kobra
Do polohy kobra vedieme pohyb z vodo-rovnosti nahor, obrazne povedané, smerom do svetla myšlienok. Dynamika prúdi pozdĺž chrbtice z oblasti krížovej kosti nahor. Kobra vyjadruje pôvabný obraz oddanosti. Subtílna sila tryskajúca z priestoru krížovej kosti nahor a pokoj s myšlienkovým nadhľadom v centre hlavy sa spája do jednoty koncentrovaného prežívania.
V ľahu na bruchu precítime pocit blízkosti a styku so zemou všetkými dotykovými miestami, uvedomíme si telesný pocit nôh položených na zemi. Tento pocit sa prenesie do elementov životného tela. Uvedomením si týchto pocitov v myšlienkach sa však najskôr usporadúva vedomie, a tým vzniká harmónia zospodu aj zhora. Pociťovaním prúdiacej, spájajúcej pohybovej dynamiky, vzniká oživenie a nová tvorba životných síl. Vytvárame integrujúci a konektívny, spájajúci pohyb.
V prežívaní pocitu vodo-rovnosti cítime vlastnosť vodného živlu – prúdenie po ploche. Z vodorovného, pozemského, zvieracieho smeru sa vedením hlavy, čela dvíhame do výšky, do svetla, do vzdušného živlu oblúkovým klenutím chrbtice od spodku krížovej kosti až nahor. Pohyb je motivovaný z hlavy, s predstavou kruhu, do ktorého vkladáme chrbticu. Pohybom realizujeme myšlienku kruhového klenutia. Uroboros, had stočený do kruhu predstavuje „En to pan" – všetko je jediné.
Ásana kobra znázorňuje našu príslušnosť k Zemi, k vodnému živlu prúdenia a plochej vodorovnosti a súčasne znázorňuje našu príslušnosť k myšlienkovej a svetelnej sile, k rovine zvislej. Cítime, že prislúchame Zemi a cítime spojenie s vesmírom prostredníctvom slobodného svetelno-myšlienkového života.
Kobra je ásanou pohyblivosti celej chrbtice. Chrbtica predstavuje najstaršie kosti, stavce, ktoré sú vždy po dvoch spájané kĺbmi. „Do kĺbových priestorov prúdi svetlo z kozmu. Pri pohyboch kĺbov sa deje nevedomý duševný proces premeny. Všetok pohybový život je mobilizovaný svetelným éterom. Pochádza z kozmického bytia, teraz je včlenený do individuálnej bytosti človeka, individualizovaný. Rastlina prijíma kozmické svetlo a teplo zvonku. Človek má svetelný éter v kĺbových medzerách a vyzýva telo k pohyblivosti. Svetelný éter má snahu o roztiahnutie, rozšírenie, elastickosť, ohybnosť, snahu o dávanie, o rast."(Lit.10) Chrbtica speje k celkovej spoločnej pohyblivosti, nepohybujú sa v nej jednotlivé kĺby samostatne.
Pri cvičení ásany, pri koncentrácii rozlišujúcej podstatné od nepodstatného a rozpoznaní, že forma tela tvorí akúsi škrupinu, vonkajší obal pre vnútornú dušu, nastáva sebazabudnutie v zmysle oddelenia, resp. rozpoznania duchovnej podstaty Ja od tela a od duševných hnutí. Ásana sa stáva kvetom sebazabudnutia a napokon výrazom jednoty a lásky. Uskutočniť tieto myšlienky je úlohou v ásane kobra.
Cvičenia duše
Rudolf Steiner zaviedol pojem nová jogová vôľa. Prostredníctvom jogy z čistoty duše ju Heinz Grill uvádza do života. Našou úlohou je aplikovať vysoké duchovné myšlienky do života napríklad aj prostredníctvom cvikov ásan alebo tiež pomocou cvičení duše. V tejto kapitole sa venujeme prednostne svetlu. V podobe svetelného éteru je svetlo sesterským párom k živlu vzduchu. Slobodným dýchaním sa zaoberáme v 3. kapitole. Verným pozorovaním sa prakticky venujeme v celej cvičebnej praxi. V tomto členení na jednotlivé témy do kapitol popisujeme vnímanie, a tým v podstate tvorbu svetelného éteru na príklade ásan a na príklade cvičení s rastlinami.
Aj Rudolf Steiner, aj Heinz Grill podrobne vysvetľujú, prečo staré jogové praktiky dychových cvičení dnes už nevyhovujú pre človeka modernej doby a ani nemôžu mať ten istý účinok, ako v dávnej jogovej minulosti. Dnes tieto cvičenia pránajámy musíme nahradiť novo skoncipovanými cvikmi, kde dôraz kladieme na poznávanie a tvorenie éterických síl a teda okrem ásan sa tu preto prednostne venujeme cvičeniam zmyslového vnímania. Namiesto živlu vzduchu tu prichádza zaoberanie sa svetlom.
Preto tu uvádzame nasledovné cvičenia pre dušu:
Vďačnosť za život zmyslového vnímania
Verné zmyslové vnímanie
Dýchanie duše
Farebné dýchanie duše
Zostava:
1. váha (kap. 3)
2. zvislica
3. stoj na hlave
4. sviečka (kap. 7)
5. ryba (kap. 6)
6. kliešte (kap. 4)
7. kobra
8. výkruty
9. točný sed
10. dýchanie duše
11. trojuholník (kap. 6)
V praxi jogového štúdia Narajana sme sa životným silám venovali na mnohých kurzoch a seminároch. Ako príklad so stručným vysvetlením tu uvádzame letný seminár v r. 2017. V lete 2018 sme sa zas svetlu venovali prostredníctvom ďalších novo skoncipovaných cvičení, ktoré sme rozvinuli do praxe.
O joge < Články o joge < joga a rakovina < späť
Obsah < späť
