|
30 December 2018
Joga a rakovina
3. kapitola
Tvorivá aktivita vedomia
Pri liečení alebo podpore liečenia je potrebné nie iba pasívne konzumovať, brať, nechať sa liečiť. Jogou sa chceme aktívne dostať pomocou cvičenia na úroveň vedomia, ktorá je vyššia alebo svetlejšia. Cviky slúžia ako študijný materiál, ako prostriedok pre vnútornú aktivitu, teda pre výchovu tvorby myšlienok a rozšírenie vnímania citom a napokon z novo sformovanej vôle vykonať aktívny čin. Túto schopnosť, ktorú prostredníctvom jogy môžeme dobre nadobudnúť, dokážeme uplatniť aj v živote.
Podľa Heinza Grilla (Lit.6) choroba rakoviny je usadená v životnom tele, začína sa rozrastať v štruktúrach životných síl, čo bolo už predtým dlho pripravované napríklad dedičnosťou a choroba môže prepuknúť práve v čase, keď do života vstúpi kríza. Keď sa sila pnutia, pružnosť látkovej výmeny a vôle vytráca, alebo keď značne oslabne, keď človek stráca perspektívu životnej nádeje, organizmus sa skutočne vyčerpáva. A tieto kvality sa nedajú pozdvihnúť iba prestavbou stravy alebo prostým telesným cvičením alebo dychovými cvičeniami.
Treba uskutočniť celkovú prestavbu života a životných postojov. Tá je možná, keď sa k tomu postavia dobré základy, keď sa život vyzdvihne na novú, svetlejšiu energetickú úroveň.
Životné sily sú závislé na spolupôsobení kozmických síl, ktoré pôsobia v šírave duše, a ich telesného nositeľa - tela. Musí sa tu zrodiť nový život, nový život myšlienok. Deje sa to prostredníctvom nového utvárania a výchovy myšlienok.
Graf: AT – ET – FT .... doplníme aj s vysvetlením
Kozmos + AT
ET
FT
Ako prvý krok sa na hodinách jogy učíme opakovaním a s vytrvalosťou jednoducho cvičiť ásany. Po čase je nutné vniknúť do ich hĺbky, do hĺbky jogy. Pristupuje štúdium imaginácií, obrazov, myšlienok. To neuveriteľne obohatí a rozšíri oblasť citových vnemov. Človek pomocou jogy študuje zákonitosti ľudskej bytosti, jej postavenia do vesmíru, zákony života. Zmení sa tým podstatne celý postoj k životu aj základné ladenie duše.
Napokon sa človek z vlastného ohnivého záujmu zaoberá tajomstvom vlastného bytia a podstatou jogy. Vlastná, skutočná joga sa začína týmto štúdiom. Dlho trvajúcim zaoberaním sa s láskou a s ohnivým záujmom sa dostavuje celková premena života, aj premena štruktúry a kvality životných síl a napokon aj tela. „Odstrihne sa tým spojivo s niečím, čo dovtedy viedlo život. Odstrihne sa tým spojivo s dedičnosťou. Vplyv dedičnosti odpadne tým, že dlhodobo aktivizujeme vyššie Ja v činnosti."(Lit.6)
Graf: JA - AT – ET – FT ..... doplníme aj s vysvetlením
JA
Kozmos + AT
ET
FT
Joga podáva praktický popis, ako pôsobia sily v človeku, v organizme a ako vlastnou aktivitou vnútorného človeka bude prekonané dedičné zaťaženie pomocou nanovo utváraného vedomia. Je to popis základného princípu liečenia, ktoré bude všeobecne platné v budúcich časoch. Staré musí odísť, nové sa musí zrodiť. Človek sa musí ozajstným človekom ešte len stať! Človekom slobodným, človekom z ducha, žijúcim prakticky na Zemi.
Cvičenia:
Kozmická modlitba
Slobodné dýchanie
Váha
Predklon k jednej vystretej nohe
Trojuholník stranou
Zostava ásan
Relaxácia
Na príklade konkrétneho cvičenia Kozmická modlitba si predvedieme výchovu vnútornej aktivity.
Kozmická modlitba
Kozmická modlitba je priamo cvičením tvorivých síl so siedmymi jednoduchými pohybmi rúk (doplníme fotky alebo nákresy) a sprievodnou mantrou. Je vyjadrením vývoja idey človeka v siedmych fázach pomocou obrazu vývinu rastliny. Rastlina sa poddáva vplyvom kozmu a Zeme rytmicky v siedmych vývinových krokoch. Po odznení jednej fázy prichádza nový vývojový impulz a rastlina začína celkom novú etapu svojho života.
Napríklad pri prechode z vyrastania pod zemou do vývinu nad úrovňou zeme. Premena rytmického vyrastania listov do vývinu puku a následne kvetu sa udeje pod vpplyvom celkom iného impulzu, ktorý prichádza zvonku, než premena napríklad z kvetu do plodu a do tvorby semena. Každý zvonku prichádzajúci impulz je iný, odlišný od tých ostatných. Iné sily sú potrebné pri klíčení, iné pri vyrastaní a olistení, iné pri zakladaní puku, pri rozkvete, tvorbe plodo a celkom iné pri tvorbe semien. Tak je to aj u človeka. Joga musí taktiež harmonizovať s potrebami vývoja ľudstva, a preto aj do jogy musia naším pričinením vojsť nové impulzy. Rudolf Steiner ich nazval nová jogová vôľa. Nasledujúce cvičenie popisuje tieto impulzy, rytmy a premeny.
Človek a rastlina tvoria v súčasnosti v mnohých ohľadoch protiklady. Napríklad v oblasti dychu. Človek nadychuje kyslík potrebný pre život a rastlina ho vydychuje. Človek vydychuje smrtiaci kysličník uhličitý a rastlina ho nadychuje. Podobne v oblasti myšlienok a emócií. Človek nimi projektuje vlastné utajené násilie na svoje okolie. Na rozdiel od človeka rastlina vydáva krásu a vôňu, a predstavuje obraz čistoty, oddanosti a skromnosti. Rastlina je stelesnením čistej myšlienky. Určitými a konkrétnymi krokmi by sme sa mali približovať k čistote sveta rastlín, ale neznamená to, že by sme sa vývojovo mali vrátiť na rastlinný stupeň. Vývoj človeka musí postupovať dopredu, nie späť.
Mantra znie:
Počiatok
spočíva v pripravenosti
ku kvetu rásť,
ktorý doširoka svetlu sa otvára,
naspäť do stredu vracia sa,
v uznaní
a odovzdanosti.
Obrázky pohybov doplníme
Jednoduché pohyby sa spájajú do celku živého umeleckého diela. Tak ako hudobný nástroj slúži muzikantovi na to, aby hudbu vyjadril navonok do počuteľného diela, podobne pohyby slúžia cvičiacemu tiež ako nástroj. Opakovaním príslušnej mantry sa jemne zapáli prvé porozumenie a uvedomenie si obrazu vývoja človeka a hlbokého zmyslu čistoty.
Pri cvičení sa pohybujú iba paže. Pohyby motivované mantrou sú oslobodené od osobnej vôle pre vykonávanie nadosobnej, kozmickej vôle. Hlava je tiež slobodná v nadhľade nad dianím tela. Chrbtica je prirodzene a jemne vzpriamená smerom nahor. Celé telo si uvedomujeme v členenom postoji.
Pohyb paží sa deje okolo centra srdca, ktoré ostáva v strede a v pokoji. Slobodný pohyb paží je výrazom slobodného vedomia. Smeruje najskôr pozdĺž osi chrbtice priamo nahor. Potom nasleduje pohyb paží do kruhu a následne do stredu. Na záver smeruje pohyb paží nadol. Tento postup má vo vývoji svoj význam. Meditatívne prežívanie cvičenia daruje vnútorné porozumenie pohybom. Všímame si reálny vzťah končatín ako nástrojov, ktoré sú nám dané, k hlave, k trupu, k srdcu. V pohyboch sa znázorňuje vzpriamenie, vyrastanie, šírava, stred, uznanie a odovzdanosť. Ja ostáva nezapletené do činnosti, bdelo pozorujúce.
Postupnosť pohybov sa vykonáva pomalými vedomými pohybmi, vyjadrujúcimi znejúcu mantru a obsahujúcimi úctivú odovzdanosť a poklonu. Napomáhajú nám k uvoľneniu vlastných zábran v myslení a vôli a k uznaniu vnútornej sily života v nás.
1.
Vložíme chrbát pravej ruky do ľavej dlane, spojíme konce palcov a napriamime chrbticu mierne nahor. Oblasť pliec ostáva uvoľnená počas celého cvičenia. Uvedomíme si dýchanie a život v tele. Začiatok predstavuje rozlúčku so starým. Prvý krok znamená stav prítomnosti. Je to stav pokoja, pri ktorom vedomie registruje iba prítomnosť, iba prítomný stav bytia. Vedomie však ešte nie je diferencované. Uvedomíme si srdce ako stred. Počiatok znamená, že si človek začne uvedomovať, že jeho teho je vyživované kozmickými silami.
2.
Pomalým pohybom dvíhame otvorené ruky nahor a ohneme lakte pred hrudným košom. Dlane otvoríme nahor v prijímajúcom geste. Uvoľníme myslenie. Zotrváme v postoji povďačnosti. Život je daný, je neustále prítomný. Druhý krok znamená pripravenosť ako faktický stav. Podporuje trpezlivosť v očakávaní. Na ďalší krok vo vývoji musia byť vhodné podmienky, vhodná kozmická konštelácia, vhodné osobnostné pole. Rozvíjame disciplínu trpezlivosti a súčasne bdelú, pozorujúcu vnútornú vôľu ku spojeniu sa s vnútornými myšlienkami, vôľu dosiahnuť nasledujúce nové možnosti.
3.
Z druhého gesta sa vyvinie tretie pôvabné gesto púčika. Ruky spojíme dlaňami a vedieme ďalej nahor. Dýchame mäkko a vedome a chrbticu vovedieme do jemného vystretia. Otvárame sa nahor ako lupene kvetu. Dívame sa na spojené ruky a zotrváme v postoji skromnosti. Kvet je zmyslovým obrazom beznáročnosti a čistoty. Znamená zrieknutie sa všetkých nárokov na vlastnú, subjektívnu pravdu. Púčik, patriaci nebu, predstavuje krásu nevinnosti. Kvet je bytosťou krásy, farebnosti, svetla a vnútornej vzpriamenosti. Tretí krok je výrazom čistoty životných síl.
4.
Ďalší krok je zmyslovým obrazom rozšírenia. Kvet sa otvára svetlu, lupienky sa otvárajú do šírky. Rozvíjame schopnosť vytvoriť vzťah ku svetlu a schopnosť prijať ho. Po beznáročnosti nasleduje ďalší krok, ktorý aktívne vzbĺkne zo síl duše. Zacielená a rozhodná aktivita vychádza navonok do vzťahov. Štvrtý krok je obrazom rozširujúceho sa vedomia. Otvoríme paže a vnímame srdcom nekonečnú diaľavu priestoru. Šírka vstúpi do života, keď vlastné zasahovanie z myslenia motivovaného osobným vedomím ustúpi. Senzibilné sily prenikajú celou bytosťou. Niet oddelenosti medzi vnútrom a vonkajškom. Cvičiaci sa prežíva ako súčasť kozmu.
5.
Ruky vedieme z diaľky ku sebe a dlane zopneme pred srdcom. Zo šírky nastane návrat do vnútra, do stredu, mimo dualít života. Srdce je stredobodom, vnútorným Slnkom. V prostriedku srdca cíti človek vnútorne. Zotrváme v útulnosti srdca. Vo vnútrajšku srdca niet oddelenosti. Všetko je jednotou. Cítime sa ako v strede stojaci alebo do stredu prúdiaci. Človek prežíva mnohosť a polarity sveta a vesmíru navonok, a tiež zjednotené vo svojom vnútri.
6.
Dlane obrátime opäť nahor a necháme lakte zohnuté. Vďaka hlbokému uznaniu srdca prijímame kozmickú energiu. Život je daný, je nekonečný. Z reálneho vnímania stredu sa rozvinie vyšší stupeň vedomia. Posilnenie substancie Ja sa prejaví kvalitou uznania. Je to sila, ktorá podporuje všetky archetypické formy v ich čistote. Uznanie prúdi z vnútornej ľudskej podstaty ako tvorivá svetelná sila pre ľudí a pre všetko tvorstvo Zeme a vytvára pre nich slobodný priestor. Gesto rúk znamená živú činorodosť pre svet z vlastných tvorivých síl.
7.
Dlane obrátime k telu a pomalým pohybom vzďaľujeme lakte do strán od tela. Vnímame silu srdca, ktorá žiari navonok do nekonečného priestoru. Počas citlivého vnímania zostávame vo vedomí vlastnej podstaty. Po širokom kruhu sa vraciame do východiskovej polohy a položíme ruky jednu do druhej. Ostaneme ešte pokojne stáť v tichom uznaní života. Ja som. Z prúdenia svetla a zo životnej sily uznania, utvárajúcej priestor, sa prebúdza ešte intenzívnejšia dimenzia vedomia – oddanosť, schopnosť obete. Svetlo uznania sa stáva ohňom, stáva sa láskou, obetovaním. Obetuje sa, aby podporil všelásku.
Pri cvičení kozmickej modlitby si v jednotlivých krokoch vytvárame reálne predstavy. Cieľom cvičenia je, aby tých sedem stupňov kozmickej modlitby vstúpilo do praktického života.
Slobodné dýchanie
Cvičenie koncentrácia, ktoré očistne pôsobí na vedomie, môžeme uplatniť aj vo vzťahu k takým objektom ako je vlastné telo alebo dýchanie. Telo kladieme ako objekt pozorovania v každom cvičení ásan. Venujme sa teraz procesu dýchania. Cvičenia ásan dávajú však vynikajúcu príležitosť na nácvik takej kvality a spôsobu dýchania, ktoré sa oslobodí od zviazanosti s telom.
Pri tom môžeme rozpoznávať tie duševné hnutia, ktoré dych zväzujú, zužujú a obmedzujú. Intenzívnou disciplínou vôle sa učíme tieto mocné sily nechať na pokoji, aby nezasahovali do dýchacieho procesu.
Tak isto je každá ásana príležitosťou na oslobodenie dychu od myslenia. Myslenie sa musí stať nezávislou aktivitou duše. Ak sa to podarí, cvičenie uvoľní nové životné sily pre telo a nervový systém sa upokojí.
K cvičeniu slobodného dýchania môžeme zaujať akúkoľvek polohu. Na začiatok je veľmi vhodný vzpriamený stoj na nohách alebo akýkoľvek nenáročný sed. Vnímame dych a postupne si uvedomujeme jeho vlastnosti – rytmus, dynamiku, dĺžku nádychu a výdychu a ďalšie kvality ako napríklad teplota, pocity prúdenia pod nosom a podobne. Kažému z uvedených pozorovaní sa venujeme dlhšiu dobu.
Neskôr môžeme pozornosť sústrediť na dva zaujímavé momenty: ako prebieha prechod z výdychu do nádychu. Čo človeka pudí k tomu, aby sa nadýchol. Podobne pozorujeme aj fázu prechodu z nádychu do výdychu. Kladieme si vhodné otázky a iba jednoducho pozorujeme a spoznávame proces dýchania. Objektivizujeme ho, a tým sa stáva nezávislým a slobodným. Vedomie sa upokojuje.
Veľmi významný je ďalší krok. Uvedomíme si, že dýchanie je procesom neprestajnej výmeny s okolím. Nádychom sa so sférou spájame. Vonkajší priestor so všetkým, čo obsahuje, vchádza do vnútra. Pľúca prijímajú vzduch a duša sa pritom spája s okolím. Tento aspekt bdelo skúmame a slobodne sa otvárame.
O čosi náročnejší krok absolvujeme, keď začneme vnímať a skúmať spojenie dychu a myslenia. Spočiatku je veľmi významné túto súvislosť pravdivo a reálne zažiť. Pri koncentrácii na myšlienku, ktorú voľne postavíme do priestoru, sa sústredíme aj na vonkajší objekt - myšlienku, aj na pulzovanie dychu. Položíme si otázku: "Je sila koncentrácie nejako spriahnutá s procesom a pulzovaním dýchania?"
Možno odpoveď na túto otázku budeme na základe vlastného zážitku poznať až po mnohých cvičeniach tohto druhu. Ale každým opakovaným cvičením sa zvyšuje bdelosť, sila koncentrácie, všímavosť a pokojný nadhľad. A raz sa staneme tak vnímaví, že zistíme vlastnou skúsenosťou, ako súvisí myšlienka s dychom. Prostredníctvom tohto poznávacieho procesu nastáva oslobodzovanie dychu. Tým sa významne oslobodia životné sily a budú môcť plniť svoju funkciu a primerane oživovať telo.
Váha
Skonštruovať ásanu v myšlienkach a prakticky ju vykonať je aktívnou tvorivou činnosťou. Je to protiklad pasívneho napodobňovania. Keď je človek oslabený vo svojich tvorivých silách, má sklon k pasívnemu imitovaniu alebo ku hľadaniu pomoci u lekára alebo u učiteľa. Človek je aktívne činný, keď vo vlastných myšlienkach premýšľa, rozvíja ich, skúma ich s otázkami, keď cviky jogy nie iba napodobňuje, nie iba dôsledne cvičí podľa pokynov učiteľa, ale pracuje s vedomými formami, estetickými dojmami a jemným citom a sám ich tvorivo prežíva.
Najskôr potrebujeme slovný alebo písomný popis alebo obrázok, ktorý nám podá správne informácie o cviku. Pred samotným zaujatím polohy si pokojne sadneme a bystro si vymodelujeme obraz cviku vo svojom vedomí. Vytvoríme vo vedomí živú a intenzívnu predstavu, rozvinieme obrazné a konkrétne myšlienky o ásane.
Ásana váha je cvikom rozpínania, pri ktorom rozťahovaním tela zaujmeme veľký priestor v horizontálnej línii. Centrum napínania je v spodnej a strednej oblasti chrbta a sila pnutia odtiaľ prúdi s pohybom do oboch smerov, smerom ku hlave a smerom k zodvihnutej zadnej nohe. Odvážne rozpínanie vzad aj vpred a veľké pnutie v chrbte nás neoberie o plynulé a pokojné prúdenie dychu.
Keď bude telo udržané v nehybnosti, vtedy sa nemá vedomie ponárať do sveta hrubého tela, ani nemá skĺznuť do snenia, ale má dokázať ostať pri danej myšlienke, ktorá nemá nič do činenia s telom, ani s nami samými, alebo s našimi problémami. Nemali by sme sa počas cvičenia vciťovať do tela a hýriť si v jeho energiách, ale počas cviku máme celkom nezávisle viesť pozornosť na objektívnu myšlienku, ktorá stojí mimo konfliktného poľa tela alebo choroby.
Cítime telo, ako ho vynášame rozdiaľujúc ho do priestoru. Telo sa v tomto naťahovaní až k periférii omladzuje a revitalizuje. Telesné vykonanie je sprevádzané pocitom slobody a odvahy. Nenútená ale intenzívna aktivita tu otvára nové možnosti do budúcnosti so zvýšenou odvahou, rozvahou a bdelosťou.
Činnosť cvičenca pri ásane je taká istá ako činnosť samostatného umelca, ktorý svoj predmet, v tomto prípade cvik tela, modeluje, vytvára a demonštruje ho ako verný obraz vnútorného prežívania duše pomocou pohybovej formy. Stáva sa aktívnym, tvorí a chce sa priblížiť ideálnemu obrazu tohto neobvyklého postoja.
Ásana váha sa dá vykonávať mnohými spôsobmi. Takýto spôsob cvičenia prináša veľmi dobrú výchovu k novému, slobodnejšiemu a smelšiemu postoju k vlastnej budúcnosti. Nie iba napodobňovať, pasívne nasledovať pokyny, ale aktívne v myšlienkach a cítení cviky tvoriť a približovať ich ideálu estetiky, pravdy a súladu, čo napokon vedie k posilneniu vnútorných síl človeka. Aktívna myšlienková a na cit bohatá tvorivá činnosť spôsobuje poriadok, je to posilňujúca a podporujúca práca, ktorá vytvorí lepšie postavenia človeka vo svete.
Za čias prastarej Indie, prastarej jogy ľudia vedeli oveľa viac intuitívne vycítiť daný charakter jogovej polohy. Dnes v časoch prírodných vied sa prostredníctvom dnešného spôsobu myslenia táto rovina prirodzeného intuitívneho rozlišovania stemnila, a tak dnes musíme tieto kroky vnímania vyššej skutočnosti najskôr vypestovať, aby sme vôbec boli schopní zanechať svoj projektívny postoj a zacvičiť ásanu v jej úplnosti.
Na príklade tohto cviku sa dá ukázať, čo človek musí prežiť, keď sa chce vydať na novú úroveň. Pri každom cvičení má pôsobiť slobodná, otvorená nálada, avšak práve pri rovnovážnych polohách sa človek musí zo svojho obvyklého stanoviska vydať do postoja oveľa odvážnejšieho.
Rovnovážne cvičenie v spojení s napínaním je charakteristické zanechaním starej a precítením novej situácie. Pri tomto druhu cvičení je potrebné, aby sa človek stále znovu koncentrovane upokojoval, a aby potom vnikol do rovnováhy. To sa dá časom prostredníctvom rutiny úplne zlepšiť.
Avšak zakaždým, keď takto vykonávame cvičenie, predovšetkým ak je to ťažšie cvičenie, musíme dospieť do pokoja nezávisle od všetkých tokov, ktoré nami každodenne previevajú, a potom sa pohybom z tohto pokoja vyniesť do rovnováhy. Toto pohybové vnesenie sa do rovnováhy je teda vždy spojené s prežívaním, že to staré na krátky čas zanechávame a prežívame na moment určité nové vedomie.
Predklon k jednej vystretej nohe
Poloha hlava-koleno, ktorú nazývame častejšie kliešte, je hlbokým predklonom v sede. Tento variant vykonávame s jednou nohou vystretou na zemi. Druhú nohu pokrčíme a chodidlo priložíme k vnútornej časti stehna vystretej nohy. Chrbát udržiavame vo vystretí. Ruky a hlava sú včlenené do smeru naťahovania chrbtice vpred.
Ásana kliešte predstavuje živé rozťahovanie, živé formovanie, veľmi aktívne preformovávanie, prepracovávanie tela. Pri tejto polohe je v popredí riadne nasadenie, nie šikovnosť, ani senzitívne vnímanie rovnováhy alebo iných jemných elementov, ale skutočne aktívne formovanie tela a roztiahnutie na vyššiu úroveň.
Prvoradé je tu prežívanie napätí. Pri tom zisťujeme, že telo obsadzujú určité odpory, pôsobiace oproti tomuto rozťahujúcemu sa pohybu. Je však možné pohyb formovať, je možné do určitého stupňa pohyb vyviesť von ponad normálne hranice. Mali by sme tu nájsť hojnosť síl v strede chrbtice, v oblasti plexu solaris, odkiaľ motivujeme pohyb. Učíme sa prežívať, že aktivitu máme, alebo dokonca musíme vykonávať nie iba pod nátlakom alebo v závislosti od nevyhnutností, ale že ju sami chceme vykonať a sami chceme vyformovať lepšiu činnosť, prekračujúcu hranice. Mala by sa prebudiť potreba zadávania foriem a zvyšovania aktívneho výkonu, aktívnych možností, ktoré sa prejavujú pohybom v jeho rozpínaní. Toto rozpínanie prežívame vo forme vlastnej nenútenej, ale intenzívnej aktivity.
Všetko nútenie, všetko, čo je vynucované, všetko, čo je dosahované pod nátlakom, je duši cudzie. Všetko, čo je človeku uložené zvonku a nepochádza z jeho vlastnej vôle a pudenia, pociťuje ako nátlak. Poloha kliešte nás učí rozlišovať činnosť pod nátlakom od vlastnej nenútenej aktivity. Budovanie ásany prebieha rytmicky. Striedame upokojenie na dosiahnutej hranici, koncentráciu a po sústredení nových síl opätovnú novú aktivitu. Ja je pozorujúce a drží osobnosť pohromade. Vníma, ako sily duše aktívne pracujú na formovaní vedomia a napokon tela.
Trojuholník stranou
Podstata tejto ásany spočíva v tom, že sa vzdáme obvyklého uchopovania vôle a chcenia mať všetko pevne vo vlastných rukách. Ásana nás vyzýva, aby sme preniesli svoju dôveru inam. Na toto použijeme presun aktivity do nohy. Noha tu bude tým najaktívnejším iniciátorom pohybu.
Začíname v stoji a vykročíme jednou nohou bokom. Riadne si uvedomíme svoje postavenie v priestore, ktorú časť priestoru máme pred sebou, za sebou a kam smerujú boky. Potom vykročíme napríklad pravou nohou bokom, takže pravé chodidlo prstami smeruje presne do strany, nie dopredu. Na vykročenej nohe stojíme a odpútame od zeme, teda zľahka podvihneme druhú - ľavú nohu. Celé telo, ostáva v smerovaní bruchom a hrudníkom vpred, tak ako sme pôvodne cvik začínali.
Uvedomíme si, že uvoľnená noha sa začína v bedrovom kĺbe, teda na úrovni krížovej kosti. Z tejto oblasti motivujeme teraz pohyb nohy bokom nahor. Trup sa prirodzene skláňa smerom k zemi na pravej strane. Ľavá noha vedie pohyb, je mimoriadne aktívna. Celú dôveru presunieme do tohto pohybového impulzu. Na rozdiel od dynamickej nohy, trup a predovšetkým plecia, ostávajú vedome uvoľnené.
Počas budovania polohy v dynamickej fáze ásany zbadáme fázu alebo väčšinou aj niekoľko fáz pohybu, kedy sa noha zastaví. V týchto momentoch treba prekonať určitý blok. Ostaneme stáť v danej pozícii a celkom sa upokojíme. Vždy nanovo sa skoncentrujeme v oblasti krížov, pokojne počkáme, kým sa tam pomocou koncentrácie našej pozornosti opäť zosústredí sila k pohybu a potom pokračujeme s novou dynamikou ďalej nohou nahor. Pociťujeme dynamické prúdenie z krížovej oblasti do oboch nôh od stredu smerom k periférii. Nohy sa rozpínajú od seba. Trup sa v dodržaní rovnej línie s aktívnou nohou primerane sklápa v smervaní na pravú stranu nadol k zemi.
Sily v krížovej oblasti sa v tejto ásane centrujú a napomáhajú posilňovaniu vôle. Práve prostredníctvom tejto ásany posilňujeme vôľu takým spôsobom a v takom smerovaní, že nezvyšuje nemiestny egoizmus, ale zosúlaďuje sa osobná vôľa s celkovým, často v nevedomí pôsobiacim úmyslom nášho života a s naším životným poslaním. Realizujeme nie svoje subjektívne žiadostivé výstrelky vôle, ale novú jogovú vôľu, ktorá prichádza z kozmu. Harmonicky prelaďuje a obohacuje naše záujmy a dopĺňa ich o nový rozmer. Tým sa vôľa oslobodzuje od sklonov k manipulovaniu druhými ľuďmi a prestáva byť agresívna.
Dôležité je, aby sme pravú ruku nechávali počas celého vybudovávania ásany pasívne visieť nadol k zemi. Sprvoti nie je naším cieľovým záujmom táto časť tela, patriaca k vrchnej oblasti – ruka. Keď dospejeme do vodorovnosti, na chvíľku zastavíme pohyb nohy a všimneme si, že stojná noha je o poznanie dlhšia, než ruka, ktorá visí k zemi. Potom pokračujeme ďalším sústredením pozornosti a nazhromaždením sily v krížovej oblasti a dvíhame nohu vyššie, než horizontálne. Až vtedy je možné dotknúť sa pravou rukou zeme, postaviť ju dlaňou na zem a zaujať konečnú polohu prípadným ďalším podvihnutím nohy ešte do väčšej výšky. Takéto stupňovité usporiadané pohybové vchádzanie do ásany je prejavom usporiadanej a zušľachtenej vôle.
Zostava ásan:
1. kozmická modlitba
2. slobodné dýchanie
3. váha
4. trojuholník (kap. 6)
5. sviečka (kap. 7)
6. trojuholník v ľahu na chrbte (kap. 4)
7. predklon k jednej vystretej nohe
8. trojuholník stranou
Relaxácia
Na záver počas relaxačnej chvíľky sa môžeme venovať konkrétnemu vnímaniu tepelného organizmu a jeho stredu. Ľahneme si do relaxačnej polohy na chrbát. Chvíľu pozorujeme svoje telo ako objekt. Postupne a usporiadane vnímame jednotlivé telesné partie. Potom prejdeme k podstatnej časti tohto cvičenia. Položíme si otázku: "Ako teplé sú jednotlivé telesné partie?" Opäť prechádzame pozornosťou po priestoroch tela a vnímame teplo. Vnemy z určitých častí tela, ktoré sa nám javia ako rôzne teplé, navzájom porovnávame. Vedomie pracuje aktívne, pozorujúc realitu s nadhľadom. Nevnárame sa do dobrých alebo nedobrých pocitov, ale celkom konkrétne vnímame, a tým svoje telo a jeho tepelný organizmus objektivizujeme vo vedomí. Naše Ja sa tým do istej miery aktivizuje. Na záver si položíme ešte jednu otázku: "Kde je stred nášho tepelného organizmu?" Odpoveď si však nevynucujeme. Pokojne iba vnímame, veľmi bdelo a s plnou pozornosťou. Necháme otázku otvorenú. Pokojne sa na ňu koncentrujeme.
O joge < Články o joge < joga a rakovina < späť
Obsah < späť
