29 December 2018

Joga a rakovina

2. kapitola

Mobilizácia hrudnej chrbtice a posilnenie Ja

Chrbtica je jedinečné, individuálne umelecké dielo harmónie a rytmu. Je zostavená z mnohých jednotlivých kĺbov, ktoré sú vždy medzi dvomi stavcami. Avšak kĺby na chrbtici sa nepohybujú samostatne, sú vlastne po jednom veľmi málo pohyblivé. Chrbtica ako celok speje k celkovej spoločnej pohyblivosti. Chrbtica má obdivuhodnú rytmickú stavbu. Obrazne môžeme povedať, že chrbtica je ako nádobka pre semiačko, ktoré sa má ešte len v budúcnosti rozvinúť. Je rytmicky členitá a podľa tvarov, funkcie a súvislosti s duševnými silami rozpoznávame jednotlivé jej úseky.

Najspodnejšiu časť - krížovú kosť a kostrč - tvoria zrastené stavce a predstavujú kompaktnosť a pevnosť ako základ. Päť driekových stavcov už stojí samostatne, sú mohutné s málo členitými tvarmi, skôr robustnejšieho charakteru. V tejto najspodnejšej pohyblivej časti chrbtice je prejavený vôľový pól človeka, snahy a túžby, ktoré sa z nevedomia predierajú do vedomia, aby ich človek v živote uskutočnil. Rytmicky vybudovaná živá dynamika v chrbtici znamená nádej pre budúcnosť, pre rozvinutie semiačok, ktoré sú v nej uložené.

Dvanásť stavcov hrudnej chrbtice predstavuje duševnú silu cítenia, vnímania citom, stred, slnko, srdce. V lone minulého života sa rodí nový človek v srdci. Hrudná oblasť akoby prinášala plody ľudského vývoja. Tu v oblasti hrudnej chrbtice, sa zviditeľňuje prejav novo tvoriaceho sa človeka. Hrudná chrbtica má spájajúcu, sprostredkujúcu funkciu, zabezpečujúcu spojenie medzi protipólmi života. Tu žijú pocity a pravé city človeka.

Sedem najpohyblivejších, najčlenitejších stavcov krčnej chrbtice s najkrehkejšou stavbou súvisí s kvalitou a spôsobom myslenia. Majú ľahkú štruktúru a nesú svetlo minulosti, tak ako myšlienky. Takéto rozšírené vnímanie stavby chrbtice prináša nový pohľad aj na zdravotné ťažkosti a zatuhnutia v jednotlivých úsekoch chrbtice.

Ásany pomáhajú rozšíreniu individuálnych možností a premieňaniu tela na rozšírenejší, pohyblivejší estetickejší a dokonalejší nástroj. Úlohou cvičení je predovšetkým rozvinutie zmyslu pre pohyb v chrbtici. Uvedomením si popísaných jednotlivých úsekov, porozumenie ich rôznosti tvarovej, ako aj funkčnej, predstavuje rozvinutie vnútorného zmyslu, pretože vlastnú chrbticu môžeme pomocou vonkajších zmyslových orgánov vnímať len veľmi obmedzene a taktiež si to vyžaduje zvýšenie sily koncentrácie. Diferencované vnímanie a rozvíjanie myšlienok počas ásan a súzvučné vnútorné prežívanie nás vedie ku kozmickej harmónii. Myšlienky k ásanám, ktoré tu rozvíjame, sú imagináciami, sú to duchovné múdrosti. Cvičením motivovaným imaginatívnymi myšlienkami sa zvýši žiariaca sila v celom nervovom systéme. Duševný život a formy vedomia vplývajú na nervy v chrbtici. Na jednej strane na chrbticu pôsobia procesy vápenatenia a na druhej strane svetelné žiarivé procesy podnecujú nervy. Nervy v chrbtici umožňujú pohyblivosť celého tela.

Precítenie chrbtice a rozšírenie individuálnych možností vzniká, keď všetky cvičenia prežívame ako vedomé pozorovacie cvičenia, a tým znížime nebezpečenstvo dominancie prerážania hrubých telesných energií.

Kľúčom k liečeniu pohybového aparátu je teda posilňovanie životných, svetelných síl. Miera a charakter svetla je určovaná hĺbkou a druhom cieľovej orientácie našich myšlienok. Telo je ohraničené, obmedzené, individualizované. Svetlo je radostné a neohraničené. Pohyb je odpoveďou na utajenú činnosť vnútornej sily duše, vôle. Pohyb je vlastnou túžbou ľudského ducha. Človek cvičiaci jogu zušľachťuje svoje pohyby pomocou ásan so zväčšujúcou sa slobodou, nenátlakovosťou a prirodzenou šírkou a otvorenosťou.

Dýchaním prijímame vzduch z okolia. Pohybovaním prijímame a dávame najavo, vyjadrujeme vyššie city, existujúce v teple kozmu.

Prostredníctvom imaginatívneho pozorovania a obrazného vnímania tela sa uvoľňujú odpory tela. Vo všetkých cvičeniach, bez ohľadu na to, či majú skôr meditatívny alebo silový charakter, sa môže vyjadriť jemná nálada citových vnemov, ktoré človek rozvinie z imaginatívnych myšlienok, vyžarujúcich na nervy. Ásanami chceme oživiť rytmický systém človeka a vybudovať, vychovať v duši kozmické city, ktoré nesmieme stotožniť s emóciami alebo vášňami.

Citlivým vnímaním skutočného stavu v chrbtici nastáva oživenie, preprúdenie a aktivizácia skrytého potenciálu. Temné, nepriechodné a zablokované úseky vstupujú vnímaním do vedomia. Pozornosť k nim nesie svetlo. Pozornosť je liečivá. Prežiť telo vo svetle kozmu znamená obrazné prežívanie tela a tiež chrbtice. Pri cvičení máme myslieť telo v súvislostiach so silami kozmu.

Joga je estetickou cestou do života, podporujúca zdravie. Aktivizuje tvorivý potenciál. Stiahnutie sa a pasivita v živote sa odráža na stave hrudnej chrbtice, ktorá sa postupne stáva nepriechodná, nepohyblivá, neaktívna. Pri vlastnej pasivite sa aktivity chopia cudzie degeneratívne sily.

Prvá úloha v cvičeniach je precítiť si hrudnú chrbticu vo viacerých polohách tela a pohyboch. Spoznať svoj stav chrbtice, spoznať realitu. Pravdivým vnímaním zistíme to, čo je dané (posé – pozitivita – daný stav). Ak sa zdržiavame v ústraní, bez aktivity z vnútra navonok, potom iba vegetujeme. Vyhýbame sa procesom vývinu, nerozvíjame to, čo nás robí skutočne človekom.

V každom okamihu života sa nanovo nadychujeme a teda každý okamih života môže byť novým začiatkom pre budúcnosť. Ak sa podarí do nášho zorného poľa vniesť budúcnosť a vykonať jasné a konkrétne kroky do budúcnosti, nastane oživenie a mobilizácia hrudnej chrbtice.

Keď sa človek dokáže na svoje telo pozrieť pravdivo, objektívne, to znamená, telo vníma ako objekt pozorovania, v tom momente prekoná materialistický postoj alebo berúci postoj. Namiesto neho rozvinie postoj: ja pozorujem telo. Takto prežije formu vnímania citom, ktorá prestáva mať zmyselný charakter, ale sa začína približovať kozmickej rovine.

Takýmto prepracovaním hrudnej chrbtice uvoľníme mnohé citové zranenia z detstva alebo všeobecne z predošlého života, ktoré tvoria bloky a zahatania v tejto časti chrbtice a robia ju nepriechodnou a nepohyblivou. Vynikajúcim pohybom je tu záklon chrbtice, ktorý dáva príležitosť na presvetlenie a oživenie. Pri tom sa otvára orgán pľúc v geste prijímania, ktoré má veľmi jemný charakter a spôsobuje odpútanie od lipnutia na tele. V záklonovej polohe sa vytvorí štíhla forma, s pocitom predĺženia, centrovania do stredu a otvorenia navonok.

Pri záklone sa otvoríme kozmickým súvislostiam, poznávaniu toho, ako súvisíme so silami, ktoré tak ako pôsobia vo veľkej mierke v kozme, tak pôsobia aj v malom u nás. Objavujeme v sebe jemné dianie v duši, ktoré je slobodné od diania tela. Prídeme na to, ako to, čo objavíme a aktívne vytvoríme vnútornými silami, je možné vyjadriť telom. Nájdeme súvislosť medzi formou vedomia a formou tela. Nadzmyslový, vnútorný život sa môže zrodiť, iba ak vložíme do cvičenia prislúchajúce, súvisiace a pravdivé obsahy vedomia.

Cvičenia:
Trojčlennosť
Polmesiac v stoji
Ťava
Polmesiac
Zmyslové vnímanie
Zostava ásan

Trojčlennosť v stoji

V stoji na nohách, ktoré sú spojené, vložíme a vystrieme telo do zvislice. Precítime vzpriamenie. Postoj nôh je pevný. Pomaly dvíhame obe paže po stranách nahor a dávame pozor, aby plecia nestuhli do napätia. Vrchný pól svojho tela potrebujeme pociťovať ako slobodný. Ruky vedieme uvoľnene nad hlavu a spojíme dlane. Prežijeme telo v trojčlennosti: nohy pevné; hlava, šija, plecia a paže uvoľnené; a medzi tým chrbtica, schopná dynamického pohybu do všetkých smerov.

Polmesiac v stoji

Predošlé postavenie v rozčlenení ďalej rozvinieme ako kvietok. Scentrujeme pozornosť do hrudnej chrbtice. Po chvíľke vnímania stavu v tomto úseku chrbtice medzi lopatkami pomaly a nenásilne začíname otvárať hrudník tak, ako sa lupienky kvetu rozvíjajú z kvetného púčika. Svetlo prichádza ku kvetu z hora a nežne otvorí kvetný kalich. Lupienky sa oddane roztvárajú v prijímaní tepla a svetla slnka. Vedomie aktívne prúdi pozdĺž chrbtice, tak ako sa záklon, ktorý nasadíme zo stredu hrudnej chrbtice, z tých obvykle zabudnutých partií medzi lopatkami, citlivo rozvedie zo stredu nahor a nadol po chrbtici. Uvoľníme dýchanie, aby vzdušný živel dobre a jemne prúdil. Na realizáciu túžby vojsť do ďalekého záklonu nepoužijeme zintenzívnenie dychu. Dych necháme prúdiť slobodne a nezávisle na myšlienkovej a telesnej aktivite. Živo sa oddávame myšlienkovej predstave, ako svetlo vniká do tmy. Spoznávame vzťahy jednotlivých stavcov navzájom a veľmi obozretne realizujeme túžbu po vyrastaní a rozdialení v otvorenosti.

Po úvodnom jemnom a citlivom rozprestretí záklonu zo stredu hrudnej chrbtice nahor a nadol sústredíme pozornosť na oblasť približne spodnej úrovne hrudnej chrbtice (9.-10. hrudný stavec). Tu pociťujeme centrum intenzívneho tepla. Fyzicky sa v tej výške tela nachádzajú nervové tkanivá solar plexus a solar coeliacus. Teplo sústreďujúce sa v tejto strednej oblasti sa šíri po chrbtici, rozpína ju a ďalej sa rozširuje do celého tela. Často ho pri cvičení cítime až na lícach. Z tepelného stredu ďalej rozpíname chrbticu do diaľky v oblúku, ktorý smeruje do priestoru vzadu nad hlavou. Spočiatku je to skôr predstava, ktorá sa neskôr prejaví aj v tele predlžovaním chrbtice v záklonovom ohybe dokonca s nečakanou dynamikou rozpínavého vyrastania.

Ťava

Ásana ťava je živým obrazom rozpínajúceho pohybu a pohyblivosti. Jej liečbné účinky na zdravie sú mnohoraké. Činnosť chrbtice v oblúkovitom naťahovaní smerom vzad spôsobuje regeneráciu a buduje nosnú silu chrbtice. Pri ásane ťava sa naučíme diferencovane pristupovať k jednotlivým úsekom chrbtice a spoznávať ich. Chrbtica je síce jednotný celok, ale tvorí ho niekoľko spolu súvisiacich častí.

V pokľaku na oboch kolenách so vzpriameným telom sa najskôr venujeme obrazu najspodnejších partií chrbtice, kde sú jednotlivé stavce zrastené do kompaktného a nepohyblivého útvaru. Aj kostrč, aj krížová kosť vznikli stuhnutím niekoľkých stavcov dohromady. V tejto oblasti narábame aj so svalmi podobne, spevníme sedacie svaly a svalstvo panvového dna, a tým vytvoríme pevný základ, na ktorom bude následný záklon dobre postavený. Spevnenie v spodnej časti chrbtice spôsobí odľahčenie vrchnejších úsekov, ktoré sú potom prístupnejšie pre vnímanie a pre nasadenie slobodnejšieho pohybu.

V driekovej chrbtici jemným vyrastaním nahor oddialime jednotlivé stavce od seba, zväčšia sa medzistavcové priestory, aby bola možná čo najväčšia pohyblivosť, aby sme pre stavce vytvorili čo najväčší priestor na pohyb, a aby svetlo mohlo cez všetky chrbticové, medzistavcové kĺby vojsť. Sprvoti ešte nejdeme do záklonu, ale vyrastáme jemne nahor vo vzpriamení. Pomocou vnútornej sily vzpriamenia v tejto fáze cviku sa jasne aktivizujeme, aby sme boli schopní odolať útokom vlastnou vnútornou silou Ja. Pohľad ešte smeruje priamo dopredu do diaľky, von do sveta.

Až v hrudnej chrbtici nasadíme záklonový pohyb spočiatku veľmi jemným otvorením hrudníka z centra do všetkých strán, nahor aj nadol. V tejto oblasti v žiadnom prípade nevyvíjame nátlak. Otvorenie vykonáme skôr z predstavy, akoby sa otváral kvet. Toto obrazné vnímanie tela navodí prvé odpútanie od nátlakov žiadostivosti o čo najvýkonnejší pohyb. Zažijeme takto prvé náznaky slobody od tela. Takto nasadený pohyb do záklonu liečivo pôsobí na obnovu pohyblivosti hrudnej chrbtice, to znamená, že uvoľňuje tu nahromadené stuhnutia a bloky, ktoré pôvodne vznikli rozličnými citovými ublíženiami alebo traumatickými zážitkami, na ktoré človek zareagoval stiahnutím sa pred nátlakom zvonka, ustúpením alebo potlačením vlasnej vôle.

Po úvodnom slnečnom krúžení pažami, popísanom v predošlej kapitole, sa oblúky, kreslené pažami, najskôr veľmi jemne prenesú v podobe klenutia aj na chrbticu. Okrúhly pohyb vykonávaný najskôr pažami, postupne vtečie do hrudnej chrbtice. Záklon vykonávame tak jemne a nenásilne, ako pri predošlej ásane v stoji na chodidlách. Prežijeme tu pocit ustúpenia niečomu väčšiemu, čo prichádza zhora. Otvoríme sa najskôr duševne a potom sa toto otvorenie prejaví aj telesne.

Krčná chrbtica, šija, plecia a tvár ostávajú uvoľnené. Pre skutočné otvorenie potrebujeme pevnosť, pružnosť a pohyblivosť vo všetkých úsekoch chrbtice.

Diferencované vnímanie chrbtice a diferencované zaobchádzanie s jednotlivými úsekmi, prináša členenie vôle. Vôľa už prestáva byť kompaktným zhlukom, nanovo sa usporadúva a člení. Tým sa oslobodzuje od starých fixácií a človek ju dostáva viac k dispozícii pre slobodnejšie a tvorivé použitie v živote.

Je veľmi prospešné meditatívne študovať obraz ásany, a tak ho spoznávať a približovať sa k nemu aj vykonaním. Spôsobí to poriadok vo vedomí a srdce odpovie pocitom zvnútornenia. Zodpovedným a samostatným vedením jednotlivých krokov v ásane človek použije a prežije vlastné tvorivé sily.

Ásana ťava je mimoriadne vhodná na nácvik stupňovitého formovania ásany. Ďalšími vhodnými ásanami sú ešte napríklad aj nasledujúca ásana polmesiac alebo predklonová ásana kliešte alebo úklonová ásana trojuholník a viaceré ďalšie.

Pomocou členenej vôle nasadenej do pohybu vzad uvedieme telo do prvej formy. Pri spontánnom pohybe však prídeme na hranicu. Je veľmi prospešné túto hranicu spoznať, uvedomiť si, ako prirodzene reagujeme na dlhšie zotrvanie v hraničnej situácii, nenechať sa týmito reakciami rozrušiť, ale práve naopak. Dobre vnímame telo aj duševné hnutia a ostaneme v bdelej konfrontácii v pozorovaní a v pokoji. V tejto chvíľke môžeme pokojne vnímať dych, ako rytmicky a pokojne prichádza a odchádza. Ďalej pokračujeme vnímaním priestoru nad sebou, aktívne sa pozeráme do priestoru.

Prvotnú formu ásany môžeme ďalej postupne rozvíjať k ideálu polohy. V určitej chvíli výdrže vytvoríme jasnú predstavu nasledovného kroku. Úmysel objaviť sily chrbtice a pokračovať vo vyrastaní a formovaní chrbtice v oblúku vzad, formujeme do predstavy. Vytvoríme, sformujeme a zosústredíme nové sily a použijeme ich na nové formovanie. Pohyb chceme nasadiť zo stredu chrbtice vo výške približne spodných rebier alebo žalúdka. Plecia a hornú časť tela necháme v uvoľnené. Po skoncentrovaní síl potom vedieme telo obozretne a aktívne z týchto nových síl do ďalšieho pokračujúceho pohybu. Tieto stupňovité kroky je možné niekoľkokrát zopakovať vo vzrastajúcom zintenzívňovaní.

Polmesiac

Ásana znamená postoj, postoj duše, ktorý vyjadríme telom. Na príklade ásany polmesiac si ukážeme, ako jedna ásana, jedna telesná poloha môže byť vykonávaná na veľmi odlišných úrovniach vedomia. Učíme sa tieto roviny rozlišovať.

Najbežnejšie sa na cvičeniach stretávame s prostou telesnou formou, kde podľa popisu telesných partií vykonáme cvik a o obsahy vedomia sa príliš nestaráme. Ostávame v našom bežnom stave vedomia a cvik cvičíme viac gymnasticky alebo rehabilitačne, pričom ho zacvičíme tak, ako nám to naše fyzické možnosti povolia bez vedomej práce na zmene vnútorného postoja. Ostávame v postoji duše, ktorý nám je prirodzene daný našou karmou. Telom potom vyjadríme niečo osobné, špecifické pre našu osobnosť, čo súvisí s našimi individuálnymi záťažami a momentálnymi možnosťami.

Avšak ásana v origináli jej existencie je niečím objektívne daným. Je postojom duše, ktorý máme naštudovávať a učiť sa vychovať vlastné vedomie tak, aby bolo schopné ten vnútorný čistý postoj duše pretlmočiť pomocou tela navonok. Učíme sa opúšťať staré vzorce myslenia a vychovávať sami seba k novým postojom. Takýmto cvičením prikladáme ďalší stavebný kameň v našom úsilí.

Heinz Grill píše: „Táto znamenitá poloha popisuje oba smery pohybu, ktoré vedomie, alebo odborným názvom, astrálne telo, zaujíma. Oba tieto pohyby sú upriamené na jednej strane do šírky a otvorenosti do sveta a do kozmického priestoru, a na druhej strane, k Zemi a k integrácii na Zemi. Oba tieto pohyby sa vyjadrujú v cviku. Astrálne telo sa neustále usiluje o roztiahnutie, je rovnaké ako svetlo kozmu, ktoré je účinné tak smerom k Zemi ako aj k svetovým priestorom vyžarujúc a túžiac po citlivom dotyku."(Lit.3)

Pre polohu polmesiac je charakteristické, že záklon netvoríme príliš z motorického pohybu vzad, ale privodíme citlivé upokojenie. Z neho následne rozvinieme pohyb do otvorenia. Pri klenutí oblúka vzad, pohyb narazí na odpor chrbtice. Vtedy ostaneme pokojní, je to učebný krok. Tu vnímame prichádzajúci a odchádzajúci dych, citlivo vnímame pľúca. Dáva to prvý pocit slobody od tela. Stávame sa citlivejší voči okolitej atmosfére.

Telo vnímame rozčlenené na jednotlivé oblasti. Na základe vnímania vedieme z vedomia telo ďalej dozadu cielene a diferencovane. Vzájomnú pôsobiacu hru dvoch procesov, odpútanie a následné vynaloženie nových síl v napätí, máme objaviť aj v živote. V prírode tento zákon odpútania sa od starého a tvorbu nového vidíme v najrozličnejších podobách.

Napríklad na jar pri vyrastaní klíčka zo semiačka, kedy sa semiačko celé vydá v prospech novej rastlinky a ono samotné zmizne; alebo na jeseň pri opadávaní listov, keď v pazuške starého vysychajúceho listu už drieme nový púčik. Ďalším prekrásnym príkladom z rastlinného sveta je okamih, kedy vo vývine rastliny smerom nahor, sa listy na stonke postupne zmenšujú a nastane mimoriadne intenzívna koncentrácia síl. V tomto momente nastane obrat, veľká premena a rastlina začína tvoriť celkom iné formy a farby, než doteraz. Po zelenom listoví sa vytvorí puk a z neho vyrastie kvet, ako tvarovo, farebne aj funkčne celkom iný, nový rastlinný orgán, než sú listy.

Aby nastalo potrebné odpútanie a prenechanie miesta novému, čo sa nám spočiatku javí ako nedosiahnuteľný cieľ, úplne pod prahom nášho uvedomenia, treba počas statickej fázy cieľavedome vyvíjať koncentráciu. Koncentrácia sa dá budovať postupne, pomocou rozvíjania pokoja a pomocou jasného myslenia. Môžeme sa napríklad venovať obrazu ásany. Tak ľahšie nastane odpútanie. Polmesiac je vhodným príkladom ásany na nácvik. Je totiž priamym obrazom rozčlenenia.

Rozčleníme si telo na tri oblasti. Ako prvé vytvoríme základ pri zemi. Nohy sú stabilne postavené na zemi. Jedna, zohnutá v kolene, stojí na chodidle a druhá spočíva na kolene, predkolení a priehlavku. Spodok trupu poklesne, vnorí sa do blízkosti zeme. Z oblasti stredu trupu v úrovni slnečného pletiva sa rozvinie veľká dynamika. Tretiu oblasť vrchnej časti trupu, pliec, krku, šije, tváre uvoľníme.

To tretie najčastejšie zabúdame, neprikladáme tomu príslušnú dôležitosť, alebo to skoro vôbec nedokážeme. A spočíva v tom veľká sila. Toto rozčlenenie je vhodným obsahom koncentrácie. Keď takto cvičíme dlhšiu dobu, cítiť z nás svetlejšie a ľahšie vyžarovanie. Takto môžeme presvetliť a preslniť celú svoju auru konkrétnou prácou.

Po dynamickej fáze pohybu do zaujatia postoja nastupuje statická fáza. Vybudovávame si v nej jasné rozlišovanie. Pri cvičení sa konkrétne rozčleňujú myslenie, cítenie a vôľa na tri samostatné a slobodné sily duše. Sila myslenia sa koncentruje a silnie. Smerujeme k prežívaniu svetelnej podstaty myšlienky. Sila vôle sa stáva slnečnou, silnou a samostatnou. Vnútorný cit sa osamostatní a dá sa prežiť ako spájajúca kreatívna sila. Silu vôle uschopňujeme byť nezávislou a slobodne pôsobiacou.

Normálne u každého nesie hrudná chrbtica citový balast, emocionálne zápchy a citové ilúzie nášho konkrétneho života. Ilúzie sa manifestujú tvrdým svalstvom v okolí hrudnej chrbtice. Zväzujúce emócie, v ktorých sme zamotaní, teda ilúzie, nás zošnurovávajú v strede rytmického priestoru, v hrudníku. Pozornosť je pokojná a liečivá. Takýmto cvičením vytvoríme úplne nové životné sily, ktoré budú žiariť z nášho životného tela na fyzické telo, budú rozpúšťať blokády a umožnia nám mobilizáciu hrudnej chrbtice, a tým zaujatie skutočného nového postoja vo vnútri a potom aj telom navonok. Ásana polmesiac lieči emocionálne zranenia a strachy.

Na príklade tejto pomerne jednoduchej, aj pre začiatočníkov ľahšej ásany študujeme, že vedomie má mnoho vrstiev a cvik nadobúda podľa toho stále náročnejšiu dimenziu. Vlastná dynamika ásany je možná ako následok odpútania. Pociťujeme telo ako stále viac sa do jedného bodu sťahujúci, zužujúci kruh. Vedomie nadobúda svoje prirodzené, skutočné a čisté usporiadanie, nanovo sa člení v súlade s kozmickým poriadkom.

Rozvinutie praktickej koncentrácie spôsobuje cvičenie bez emócií, ktoré dodáva ľahkosť. Nastáva odpútanie od starých poviazaných psychologických vzorcov a od nedokonalých myšlienok a emócií spôsobujúcich závislosť. Rozvinutie lepších zvyklostí, ušľachtilého správania sa s úctou a jasne orientovaných myšlienok a činov rozradostí náladu.

Usporiadanie vedomia teda nastáva odpútaním sa od minulých polovičatých, predurčených, predpojatých, nevhodných myšlienok a pocitov správnym spôsobom a orientovaním sa na vyššie dokonalejšie ideály s praktickým úmyslom ďalšieho vývoja.

Ukázali sme si, že vykonanie ásany môže prebiehať na rozličných úrovniach vedomia. Cvik má vždy určitú dimenziu, hĺbku alebo plytkosť. Prvotná je práca vedomia a až potom nasleduje telesné vyjadrenie.

Cvičenie duše - koncentrácia

Cvičenie koncentrácie môžeme uplatniť v procese verného vnímania zmyslového objektu.

Tieto cvičenia môžeme zmysluplne začleniť do nasledovnej zostavy:

1. kozmická motlitba (kap. 3)
2. váha (kap. 3)
3. trojčlennosť v stoji
4. polmesiac v stoji
5. trojuholník na chrbte (kap. 4)
6. sviečka (kap. 7)
7. ryba (kap. 6)
8. predklon v stoji (kap. 7)
9. ťava
10. polmesiac
11. strom (kap. 1)
12. koncentrácia

   O joge  <  Články o joge  <  joga a rakovina  <  späť

                              Obsah  <  späť