|
29 December 2018
Joga a rakovina
1. kapitola
Stred osobnosti
3 fázy ásany
Každý človek, keď sa opýtame na neho samého a on sám na seba ukáže prstom, dotkne sa asi prostriedku hrudníka, približne v oblasti srdca. Tento dôležitý a bytostne ľudský pohyb nám jasne označí miesto vlastného sebapociťovania, centrum celej osobnosti človeka. Ja je centrom každého človeka, jeho najvnútornejšou bytostnou zložkou. Avšak v jeho najčistejšej podstate, ho zatiaľ nevnímame (Lit.11). Okrem tohto Ja môžeme u seba rozpoznať zložky duševné, teda najrozmanitejšie hnutia duše a napokon zložky telesné, ktoré sa dajú vnímať všetkými fyzickými zmyslami. Ako pojítko medzi duševnými zložkami a telesnosťou pôsobia životné sily, ktoré oživujú hmotu tela. V joge sa často nazývajú pojmom vaju alebo podľa západnej terminológie sú to éterické sily.
Ja, táto duchovná iskra človeka, je pre nás v skutočnosti veľkým tajomstvom. Chorobou je celkom nedotknuté, avšak oslabene plní svoju úlohu. Nepociťujeme ho ako súčasť fyzického tela. Hmotné telo sa v priebehu života postupne mení. V detstve predovšetkým vyrastá a riadne sa tvoria všetky orgány. V neskoršom veku zas badať na tele zmeny spôsobené slabnutím životných síl, avšak pocit Ja máme po celý život. Mení sa telo, menia sa názory, vedomosti, emócie, nálady, ale Ja ostáva.
Hrozivým javom moderného sveta je nedostatočne bdelé a aktívne toto vnútorné Ja. Kvôli oslabenému Ja, ktoré je často nesamostatné a nezrelé, nevedomky človek preberá od svojho okolia názory a životné postoje. Chýba mu prvotne vlastné originálne stanovisko zo stredu samotnej osobnosti, a preto automaticky, akoby zhypnotizovane preberá niečo, čo mu je často krát úplne cudzie. Nesie to potom životom ako z vonku naloženú záťaž, ktorej sa nevie zbaviť a ktorá mu bráni plniť vlastné životné poslanie.
Človek s oslabeným Ja často podlieha neúmerným nárokom, ktoré na neho kladie okolie alebo aj požadovačným nárokom, ktoré si kladie sám na seba. V tom prípade sa nedokáže orientovať v tom, čo je jeho vlastná túžba vyvíjať sa a integrovať do života prospežné túžby a ktoré priania mu škodia a v skutočnosti nepatria k nemu samému. Práve tieto cudzie vplyvy, ktoré človek nerozpoznáva ako cudzie, ale privlastňuje si ich, bránia tomu, aby sa Ja mohlo v živote prejavovať.
Z deficitu osobnej jedinečnosti človeka vzniká nevedomá túžba po autorite, či už ide o riaditeľa, lekára, učiteľa či rodiča. Je to určitá slabosť Ja, ktoré sa do určitej miery alebo úplne spolieha na svoje okolie, na iných ľudí a očakáva, že ho budú viesť, pomáhať mu riešiť životné situácie, problémy, konflikty a vyrovnávať cestu, po ktorej kráča. A ak sa život neodvíja podľa jeho predstáv a očakávaní, zákonite prichádza obviňovanie druhých, že oni sú za to zodpovední a nepriaznivý vývoj zapríčiňujú. Spoliehanie sa na pomoc zvonka a následné hľadanie vinníka vo vonkajšom svete znamená pasivitu osobnosti, nedostatočnosť Ja.
Oslabené Ja neplní dostatočne riadiacu funkciu v nižších článkoch - v duševných silách, v životných silách a napokon aj v tele. Prejavuje sa to nedostatočným zásobovaním tela a jeho orgánov životnými silami, čo napokon vedie k nedostatočnej výžive orgánov už dávno pred prepuknutím choroby. Oslabené orgány potom spätne vyžarujú do vedomia nezdravé pocity, ako sú strachy, obavy, úzkosti a vytvárajú postoje uzatvárania sa pred nárokmi života a vývoja. Človek stráca zdravý záujem o život, ľudí, okolie, z nedostatku pirodzeného prúdenia energií je stále unavanejší a opäť sa len viac a viac sťahuje späť od života.
Človek teda potrebuje aktívne obnoviť a prebudovať reálny vzťah k svojmu vnútornému svetu, ale aj ho riadne odlíšiť od vplyvov zvonka a nanovo si vybudovať vzťahy s okolitými ľuďmi a s prostredím. Vzťahy, ktoré by boli motivované viac z Ja, ale nie vnútené mu rôznymi okolnosťami, prichádzajúcimi zvonku alebo z minulosti.
Potrebuje teda zreteľné uvedomenie si svojho stredobodu, dobré, pravdivé a kompletné predstavy o ňom, jasné a autentické vedomie svojho Ja. Usporiadané a vedomé stanovisko voči sebe aj voči okoliu stabilizuje osobnosť. K tomuto nám v joge slúžia mnohé cviky.
Prvoradou úlohou oslabeného človeka je rozvinúť záujem a vniesť ohnivé oduševnenie do svojich činov. Nenútená a predsa riadna a oduševnená aktivita bez násilia vnesie do stredobodu, do stredu človeka oheň. Pri cvičení ásan spozorujeme prirodzené upokojenie v srdci. Nastáva pokojné prúdenie do stredu a zas zo stredu k periférii. Sprevádzajúce myšlienkové obsahy ásan máme myslieť a dokonca ich meditatívne prežívať.
Cvičenia jogy jednoducho oslovia srdce a stred človeka a súčasne fyzicky dobre a všestranne precvičia celé telo. Jogové ásany sa pretkávajú s vhodnými a súvisiacimi cvičeniami tvorivosti predstáv. K cvičeniu patrí vždy relaxácia, kedy po vysunutí kyvadla smerom k aktivite, kyvadlo pustíme. Ono samé sa vlastnou potenciálnou silou získanou z predošlej aktivity prehupne cez stred až na druhú stranu a umožní kvalitnú relaxáciu na doznenie účinkov cvikov.
Cvičenia:
Kruh srdca
3 fázy ásany
Strom
Stoj na prstoch nôh
Andrejov kríž
Slnečné krúženie
Koncentrácia
Zostava ásan
Kruh srdca
Kruh srdca je vyslovene kreatívnym cvičením, pri ktorom sa uplatňuje tvorivá sila predstáv. Môže sa cvičiť v stoji alebo v ľubovoľnom sede. Pred sebou si predstavíme vztýčený kruh, ktorý ohmatávame rukami. Stred opisovaného kruhu je približne vo výške srdca, pred hrudníkom. Niekoľkokrát za sebou ohmatáme pomaly celý kruh, ktorý si predstavujeme. Cítime hmat v dlaniach. Celými pažami vyciťujeme okrúhlosť pohybu. Človek vie, že tým tvorí niečo nové, čo tu pred chvíľou nebolo – kruh. Sme si vedomí vlastnej tvorivej sily a jej účinku v prostredí okolo seba. Kruh je nekonečný, dokonalý, kreslený do vzduchu, teda vzdušný, ľahký, svetlý. Tvorivé sily máme vnímať a usporiadane ich používať. Prináša to pokoj a stabilitu. Duchovné Ja je činné. „Je dôležité byť si v živote vedomý tvorivej sily. Tvorivá dimenzia človeka spočíva v jeho rozvinuteľnom Ja." (Lit.7)
3 fázy ásany
Najobľúbenejšími cvičeniami v joge sú ásany, cviky tela a súčasne vedomia. Po príprave, ktorá spočíva v myšlienkovom zoznámení sa s ásanou, v pokojnom premyslení priebehu aj významu cvičenia, nasleduje prvá pohybová fáza telesného vykonania. Je to dynamický pohyb z východiskovej pozície až do zaujatia konečnej pokojnej polohy tela. Táto časť cvičenia môže zaberať aj dlhšiu dobu, pretože mnohé cviky treba dôkladne formovať, niekedy aj stupňovito vzrastajúcou dynamikou.
Druhou fázou je zádrž v pozícii. Doba výdrže môže byť u jednotlivých ásan rôzna, podľa úmyslov, ktoré do cvičenia vkladáme. Záverečná fáza dynamicky ukončuje cvičenie a vracia telo do východiskovej polohy. Podrobne popíšeme konkrétnosti pri jednotlivých ásanách.
Strom
Účinky ásany strom na zdravie vyplynú predovšetkým z porozumenia vývoju a postavenia človeka vo vesmíre. Postavíme sa na jednu nohu a druhú zohnutú položíme zboku chodidlom na vnútornú stranu stojnej nohy do výšky, ktorá je nám možná; ak sa dá, umiestnime ju priehlavkom až do slabiny. Stojíme vzpriamene na jednej nohe. Ruky najskôr rozpažíme s vedomím dvojstrannosti tela. Vnímame dve paže, ako smerujú do dvoch protichodných smerov. Ľavá a pravá tvoria protiklady. Tu si môžeme pripomenúť aj iné protiklady, v ktorých žijeme.
Napokon zopneme dlane pred srdcom v geste symbolizujúcom spojenie, zmierenie protikladov v strede. Zo svojho sebapociťovania v strede vnímame celé okolie vo všetkých smeroch, celý okolitý priestor, ktorý vedome štruktúrujeme a napĺňame myšlienkami, resp. všetkým, čo navonok vpisujeme do sféry. Pocit rovnováhy tvoríme tým, že sa oprieme vedomím o celý okolitý priestor a ostávame vo zvislici smerujúcej ku stredu Zeme.
Ásana strom ponúka „pocit Ja človeka, ktorý jestvuje práve prostredníctvom vzpriamenosti v stoji. Tento stoj však nie je pevný, statický alebo neotrasiteľný, je to stoj, ktorý musí byť neprestajne udržiavaný vo zvislici kontrolou voči vonkajšiemu svetu.(Lit.3) „Srdce je orgánom vnútornej rovnováhy medzi horným a dolným, medzi pravým a ľavým."(Lit.3)
Kresby, obrázky a skice onedlho doplníme
Stoj na prstoch nôh
Do polohy stoja na prstoch nôh sa dostaneme zo stoja smerom nadol do drepu. Opíšeme rukami vôkol seba kruh, uvedomíme si svoje okolie a potom dlane zopneme pred srdcom, sídlom vnútorného Ja. Chrbticu pôvabne a jemne vystierame do vzpriamenia. „Prežívanie vnútorného sveta a oproti tomu stojaceho vonkajšieho sveta pôsobí usporadúvajúco na dušu."(Lit.6)
Kresba – kruh - drep
Andrejov kríž
Postavíme sa do stoja s mierne rozkročenými nohami. Vystreté ruky zodvihneme bočným pohybom nad hlavu do rovnakej vzdialenosti od seba ako nohy a obrátime ich dlaňami k sebe. Naše údy tvoria kríž s priesečníkom uprostred trupu, približne medzi srdcom a slnečným pletivom. Srdce je miestom sebapociťovania v slobode a nezávislosti a priestor slnečného pletiva nesie sily tepla a rozpínania. Celý tento kríž podvihneme nahor do labilnej rovnováhy tak, že sa postavíme na prsty nôh. Táto pomerne nenáročná ásana má terapeutický význam najmä pre ľudí, ktorí sú často pod nátlakom, potláčajú vlastnú vôľu alebo nedokážu odolávať cudím vplyvom.
Slnko je astronomickým aj morálnym stredom Slnečnej sústavy. Srdce je telesným centrom, do ktorého sa zbieha a okolo ktorého krúži celý krvný obeh. Človeku sa pomocou ásan pomaly rozsvecuje vnútorné slnko uprostred svojej duše.
V ásane Andrejov kríž sa štyri končatiny rozložia obrazne povediac do štyroch svetových strán. Cvičiaci si jasne uvedomuje svoj stred a svoje okolie, blízke aj vzdialené. Vplyvy veľkého kozmu – slnka, mesiaca, obežníc aj stálic k nám prichádzajú a vchádzajú až do nášho stredu a formujú ho. A na druhej strane, aj my zas svojím duchovným Ja a svojimi ideálmi máme vplyv na svoje okolie. A to nie len priamo svojou rečou a činmi, ale aj nevyslovenými myšlienkami a celým svojím vyžarovaním, v ktorom sú zahrnuté všetky naše životné postoje a ciele. Pôsobíme na okolie blízke aj nesmierne vzdialené. Preto sa v joge tak snažíme o premenu postojov na také, ktoré by pôsobili priaznivo pre naše okolie a aj na nás samých.
Kresba – obojstranné žiarenie – prúdenie - AX
Cvičenie Andrejov kríž môžeme ešte viac meditatívne prehĺbiť.
Slnečné krúženie
Vedomé používanie tvorivých síl môžeme pestovať aj v prípravných pohyboch k ásane ťava. Kreatívna schopnosť znamená spojiť predstavu s vnímaním a vykonaním. Vnáša to do srdca poriadok a srdce odpovie pocitom vrúcnosti. Kľakneme si na kolená, telo ostáva vzpriamené a paže visia povedľa stehien. Jednou pažou pohybom kreslíme do priestoru kruh spredu, nahor až dozadu k päte a zas naspäť. Paže striedame. Počas celého pohybu sa kontinuálne pozeráme na ruku a živo prežívame okrúhlosť kruhu, aj jeho stred a proporcie. Vedome zažijeme rytmus krúženia, poriadok, aktivitu a sily utvárania.
„Všetky rytmické procesy sú motivované z okolia, z okruhu, rytmus pochádza z kozmu a je nesený do stredu človeka až do uskutočnenia vôľou."(Lit.7) Pažami opakujeme stále sa zväčšujúce kruhy a vnímame, ako jemne a nenásilne utvárame klenutie chrbtice. Toto krúživé gesto oživí priestor. Pohyb je slnečný, vyžarujúci, otvárajúci a súčasne centrujúci.
Zvnútornenie vzniká nie cez emócie, ale kreatívnou silou, ktorá je vedomá a zladená s vnímaním. Necvičíme napodobňovaním, ale tvorením.
skica - zväčšujúce sa kruhy
Vždy, keď telo zmysluplne ustúpi a vedomie je činné, vtedy je Ja priaznivo oslovené. Autentický zážitok Ja sa uskutočňuje prostredníctvom myšlienky. Ak je myšlienka koncentrovaná, intenzívna, bezprostredná, sama vytvorí slobodný výraz ásany.
Ja pozoruje. Ja nie je činné bezprostredne. Činnosť vykonávajú nižšie bytostné sily. Prežívame, že nami je pohybované. Naše nervy prijímajú sily, ktoré pôsobia v okolí a Ja to pozoruje. Ja vníma myšlienku a vníma, ako myšlienka hľadí na človeka. Odieva ho do najlepších šiat a duša sa stáva skromnou. Pri pozeraní sa na myšlienku je nevyhnutná skromnosť a pokora. Jogou oslovujeme zážitok tela ušľachtilejším spôsobom. Keď vidíme cieľ a zmysel cvičenia, živíme zodpovednosť a pestujeme slobodu. Tieto dve kvality obklopujú Ja, nesú ho v náručí.
Pokiaľ sa človek zaoberá materialistickými myšlienkami, oslabuje Ja. Ak si túto pravdu uvedomí, posilní svoje základy Ja. Posilnenie Ja vznikne, keď pravdivá myšlienka vojde do mysle správne v náhľade, v koncentrácii, vo formovaní vedomia. Musí nastúpiť správne a pravdivé myslenie. Ja potrebuje ako najdôležitejšiu substanciu pravdivé imaginatívne myšlienky. Z pravdivého myslenia, z pravdivého cítenia a z pravdivej vôle vzniká sila Ja.
Koľkokrát sa v živote pristihneme pri tom, ako si myslíme niečo a na rozdiel od toho, povieme zrazu presný opak! Pravdivosť voči sebe samému, aj voči svojmu okoliu je mocnou liečivou silou. Súlad, harmónia vnútorného, toho, čo si myslíme a cítime, s tým vonkajším, s tým, čo hovoríme a robíme, ako sa tvárime, spôsobí zdravie a obnovu síl vlastného stredu.
Učíme sa rozlišovať, ktoré vplyvy prúdia zvonku a ktoré sú vlastné. Učíme sa poznávať, aké nevedomé konflikty ležia v duši. Veľmi častým a dnes typickým nezdravým javom, ktorý oslabuje imunitný systém je prevrátenie vonkajšieho a vnútorného sveta v dôsledku relatívne nesamostatného bytostného článku Ja. Oslabené Ja nedokáže rozlíšiť, ktoré vplyvy sú prebraté a duši cudzie. Z toho potom ľahko nastáva zámena postoja cudzieho, prebratého, mnohokrát úplne človeku nevyhovujúceho až obmedzujúceho jeho slobodu, s osobným stanoviskom, ktoré človek vlastne v tejto situácii ani nedokáže zaujať. A človek v danom stave nemá o tejto zámene ani tušenie, vôbec si ju neuvedomuje, a preto ani nevidí dôvod pre aktívnu vnútornú prácu a zmenu.
Bez riadneho školenia nie sú vlastné bytostné sily v skutočnosti slobodne činné, ani dostatočne tvorivé, ani svietivé. Preto sa v cvikoch jogy snažíme o rozpoznanie vlastného stredu a o rozvinutie takých postojov, kde z Ja aktívne a zmysluplne tvoríme a to nie len pri jogových cvičeniach, ale všeobecne v živote. Posilňuje sa tým imunitný systém, lebo jeho špeciálnou funkciou v krvi je strážiť hranicu medzi Ja a nie Ja. A zas opomínanie duchovného stredu človeka sa somatizuje zlyhaním imunitného systému.
Pri chorobe, keď Ja je vyčerpané, stratené, podriadené, treba si nájsť čas a vytvoriť si pokoj, aby sa toto hĺbkové nové zaktivizovanie a zosústredenie síl mohlo v dostatočnej miere udiať. Tento pokojný priestor nám cvičenia jogy ideálne poskytujú.
Je mnoho spôsobov ako rozvíjať vyššie Ja človeka. Všetko dôstojné a úctyhodné podporuje jeho rozvinutie. Človek podporí tvorbu stredu, keď rozvinie vysoký cieľ ducha, vnesie do cvičení aj do života zmysluplný obsah, rozprúdi a zveľadí duševné teplo, alebo obdivuje to, čo je hodné obdivu. Stanovenie si cieľa, prežívanie vstupovania do svojho stredu a aktivita navonok z vnútorného Ja drží osobnosť pohromade a poskytuje upokojenie, usporiadanie a stabilitu.
Cvičenie: koncentrácia na JA
Rudolf Steiner: "Zmysel pre Ja nie je zmyslom pre vlastné Ja, ale je to zmysel pre vnímanie Ja v druhom človeku, prirodzene - to je vnímanie, je to zmyslový proces! Vedomie Ja, vlastného Ja, to je niečo celkom iného."
Jednotlivé cviky môžeme umelecky zoskupiť napríklad do takejto zostavy:
1. kozmická motlitba (kap. 3)
2. Andrejov kríž aj s meditívnym prehĺbením
3. kruh srdca
4. trojuholník v ľahu na chrbte (kap. 4)
5. mostík (kap. 7)
6. ryba (kap. 6)
7. poloha hlava-koleno (kap. 4)
8. slnečné krúženie
9. ťava (kap. 2)
10. strom
11. stoj na prstoch nôh
12. koncentrácia
Na záver si telesne oddýchneme v relaxačnej polohe na chrbte, pričom vedomím ostávame bdelí. V polohe ľahu na chrbte rozložíme končatiny mierne od tela, dlane smerujú nahor k nebu a chodidlá voľne padajú do strán. Pozornosťou prechádzame vo zvolenom poradí po tele. Vnímame ho ako objekt. Neponárame sa do telesných pocitov, iba ich vnímame podobne, ako vnímame akýkoľvej fyzický jav. Tento proces sa nazýva objektivizácia a vedomie, ako aj Ja pozvoľna nechávajú telo na pokoji a získavajú potrebný nadhľad.
O joge < Články o joge < joga a rakovina < späť
Obsah < späť
