Napísal Administrator | 18 Január 2024

Šípová ruža

Zdá sa, že šípové ruže rastú skoro všade. No nie celkom všade. Rastú napríklad tam, kde sú rozpadnuté ruiny tam, kde ľudia žili pred mnohými rokmi. Tie miesta označujú divé ruže a žihľavy. Žihľava rastie tam, kde pôdu znečistila ľudská činnosť a treba ju prečistiť, prejasniť, prepracovať svetlom. A divoká ruža rastie tam, kde ľudské úsilie porazil čas, problémy alebo neúspešná hospodárska, či spoločenská činnosť ľudí napríklad v zanedbaných alebo bývalých vinohradoch, či na miestach, kde z rôznych dôvodov ľudia v živote stroskotali a museli odísť. Šípové ruže regenerujú toto miesto svojou plamennou silou a svetlom.

Pozrime sa najskôr na celkový vzrast a tvar rastliny. Ker vyrastá z jedného miesta a výhonky najskôr síce začínajú smerovať energicky nahor a vystierajú sa vertikálne, ale keď sa zbavia opory, ohnú sa a klenú sa do oblúka. Akoby nemali dosť samostatnej sily a klesali k zemi, akoby strácali perspektívu a nádej.

Šípové ruže vyháňajú nové prírastky na sklonku leta. Tieto pôvabne klenuté stonky, sviežo zelené a pružné, sú akoby ozvenou jari. Tŕne na šľahúňoch sú v mladosti žiarivé, telovo ružové a pôsobia ako háčiky. Pomáhajú rastline zachytiť sa v priestore a získať stabilitu. Je to dôležité, pretože dlhé stonky by inak vietor rozfúkal a poškodil by rastlinu. Keď človek nerozvíja vlastnú aktivitu, beznádejne rezignuje na všetko, čo sa deje, je skutočne zmietaný akoby silou vetra, bez vlastnej štruktúry a smeru. Divá ruža, ktorá sa skrýva medzi ostatnými v živom plote, zvyčajne získava aj podporu zvonku od ostatných.

Háčiky alebo tŕne sú veľmi výrazné a mimoriadne ostré. Ak sa človek priblíži k divej ruži a vnorí ruku do kríka, nevyviazne bez škrabanca; bude kvapkať krv. Tŕne sú zahnuté smerom nadol, tvarom pripomínajú psie zuby (odtiaľ Rosa canina - ruža psia) a majú rovnakú povahu ako zuby, ktoré párajú a trhajú. Divá ruža človeka chytí a nepustí. Keby sme si predstavili, že by to bol človek, povedali by sme, že sa do niečoho zahryzne a už to nepustí, kým to nevyrieši. 

Bližší pohľad ukáže, že stonky šípovej ruže siahajú v oblúkoch doďaleka na všetky strany. Každá predstavuje akoby zem, ktorá sa zodvihla nahor, akoby to bol do vzduchu vyvýšený záhon s malými jednotlivými rastlinkami; každá má listy, puky, kvety a po odkvitnutí sa tvoria plody šípky. Jednotlivé konáre vyzerajú ako oblúková dráha vystreleného šípu, ktorý krovitá rastlina zo seba vystrelila. No príliš skoro sa ohýba nadol, akoby šíp nemal dostatok vôle dostať sa do cieľa, časom ochabuje a padá k zemi. Pri pohľade na ker vidno slabú nejasnú štruktúru. Vo formách veľmi početných konárov je skôr zmätok, než poriadok.

Okrem ostrých pichliačov má ruža ostro zubatý aj okraj listov. Povrch listov je hladký, lesklý, bez chĺpkov. Keby mala chĺpky, bola by viac citlivá a vnímavá, ale nemá. A tak jej citlivosť na okolité prostredie chýba. Pri pozorovaní listov si môžeme dobre všimnúť aký vzťah majú svetlo a listy, ako to vyzerá na styku svetla s listami.

Listy sú na jednej krátkej stonke vždy po piatich a každý z nich má tiež stonku. Šípová ruža má aj rovnaký počet okvetných lístkov a rovnako má aj päť kalíšnych lístkov, v ktorých sa najskôr ukrýva puk, a keď sa rozvinie, zelené kalíšne lístočky ostávajú zo spodnej strany pod ružovým kvietkom. Veľmi zaujímavé je, že tvarovo sú každý z piatich celkom osobitný. Majú drobunké špicaté výrastky, na každom kalíšnom lístočku je iný počet drobných výrastkov a v inom usporiadaní.

Jednoduché kvety s piatimi lupienkami sú pomerne veľké. Majú priemer až okolo päťdesiat milimetrov. Stredná časť kvetu je vyplnená zlatožltými tyčinkami, tryskajúcim výbuchom sily. Okvetné lístky sa otvárajú ako skoro plochá miska, akoby chceli absorbovať všetko dostupné svetlo.

Farba kvetov sa pohybuje v odtieňoch od slabulinko ružovej po mocnú ružovú. Smerom od stredu k okrajom okventého lístku sa farba vždy trochu zíntenzívňuje. Tvar jedného okvetného lupienku je srdiečkovitý a päť lupienkov vytvára celok kruhu. 

Plodmi sú červené šípky. Obsahujú vysokú koncentráciu vitamínu C, ktorý je dôležitý pre silu a zdravie. Tí, ktorí trpia malátnosťou a duševnou únavou, nájdu fyzickú vzpruhu a osvieženie v šípkovom čaji alebo sirupe zo šípok. Vo vnútri šípky malé chĺpky ochraňujú semená. Dráždivý účinok týchto chĺpkov pripomína pichanie tŕňov. Šípová ruža teda mnohými spôsobmi stimuluje fyzickú reakciu.

O šípových ružiach sa hovorí, že sú dlhoveké. V Hildesheime pri Hannoveri v Nemecku bola a možno ešte stále sa nachádza divoká ruža stará viac ako tisíc rokov. Čas určite zohráva úlohu v povahe rastliny; je to možné vidieť pri klíčení. Semená šípovej ruže majú slabú životaschopnosť, často nižšiu ako tridsať percent, dokonca aj v podmienkach rastlinnej škôlky. Má len malú ochotu využiť príležitosť na život. Testy preukázali výrazné oneskorenie klíčenia až do druhého roku, čo svedčí o pomalej reakcii, nedostatku snahy, oneskorenú reakciu. Divá ruža čaká až do druhej jari, kým sa semeno rozpučí a vyvinie, čo poukazuje akoby na určitú apatiu a únavu.

Opisy rastliny je možné použiť ako prvú konsolidačnú fázu celého procesu cvičenia. Pri každom jednom vernom pozorovaní môžeme objekt postaviť do centra pozornosti a koncentrovane sa sústrediť. Napokon sa predmetná meditácia môže stať špecifickou metódou poznávania.

Liečivé účinky rastlín na fyzickej rovine môžeme získavať buď priamou konzumáciou alebo v podobe čajov. Ďalšou možnosťou je homeopatický preparát, ktorý má celkom iné účinky. Alebo Bachove esencie, ktoré pôsobia cez jemné telá zvyšovaním ich vibrácií. Tu ponúkame spôsob liečebného pôsobenia prostredníctvom duševnej aktivity pomocou cvičení duše bez použitia fyzickej substancie podľa metód liečivého zmyslového vnímania "Jogy z čistoty duše" Heinza Grilla.

O rozprávke "Šípová ruženka" bratov Grimmovcov a o francúzskom príbehu "Églantine".

 O joge <   Cvičenia duše  < Liečivé zmyslové vnímanie <  späť