Človek – vodnár - ideál

Človek hľadá niečo nové, neobvyklé, čo sa vyníma originalitou a vychádza z idey. Jeho humánnosť, pravdovravnosť, svedomitosť a ďalšie etické a morálne zásady ho predurčujú na určitú výnimočnosť. Túžba poznávať, orientácia na budúcnosť a schopnosť predvídať spolu s určitou objektivitou, racionálnosťou, logikou, vynaliezavosťou ho robí avantgardným, duchaplným, ale súčasne aj originálnym.

Radosť z experimentovania, z nových a neobvyklých poznatkov podopretá istou intuíciou, nezávislosťou a láskou k slobode spolu s ideálmi priateľstva, ho predurčuje na vytváranie spoločenstiev slobodných individualít a rovnako zmýšľajúcich ľudí.

Človek sa orientuje na realizáciu ideálov, na tvorbu a uskutočňovanie ideálnej budúcnosti pre ľudstvo. Nižšie popudy a emócie považuje za nevhodné a preto sa od nich dištancuje. Jeho oduševnenie smeruje k tomu, čo je racionálne a tiež duchovné. Hľadá vyššie aspekty vo všetkých oblastiach života.

Človek prejavuje záujem o hlboké sociálne otázky a jeho riešenia sú charakteristické idealizmom. Nasadzuje svoje sily pre spoločnosť, avšak skôr v rovine myslenia. Jeho ideová uvedomelosť a záujem, ako zlepšiť svet, formuje túžby po reformách, ale ostáva často pri slovách. Takýto človek však vytvára vynikajúce predpoklady, ktoré prúdia do spoločnosti a progresívne ju ovplyvňujú.

Jeho extrémny individualizmus mu nebráni spolčovať sa so seberovnými a jeho idealizmu by vyhovovalo, keby všetci ľudia boli bratmi, boli si rovní a slobodní. Je to individualita, ktorá vyčnieva svojím prínosom pre spoločnosť a je si toho vedomý.

Jeho túžba zastať si svoje ideály a to, čo považuje za pravdivé a správne ho stavia v istom zmysle do pozície elity. Vidí kontrast medzi ideálom a realitou, ale dokáže urobiť veľmi veľa pre to, aby pomohol aj druhým ľuďom k pokroku a priblíženiu sa k duchovnému svetu.