JOGA je viac ako ásana.


A O U M


Kedy budeme sláviť Veľkú noc 2019?


Myšlienky o výžive


Nechceme Vás učiť a vnucovať Vám náš obraz sveta a človeka, chceme vo Vás podnietiť sily a schopnosti, ktorými si Vy sami vytvoríte pravdivý obraz o sebe a o svete.

nové:
Výživa a dávajúca sila človeka

Dopredaj posledných výtlačkov stále aktuálnych kníh, podľa ktorých cvičíme, za znížené ceny:
Duševná dimenzia jogy 12 €
Preduchovnenie tela 10 €


Joga a rakovina

Joga a rakovina

6. kapitola

Rozlišovanie

Ľudská bytosť predstavuje celok pozostávajúci z mnohých súčastí, ktoré nie sú izolovanými časťami, ale organicky súvisiacimi článkami. Pomocou jogových cvičení tieto články rozpoznávame, aby sa stali rýdzimi nástrojmi pre život. Až po rozpoznaní, rozlíšení, vytríbení, môže nastať skutočná syntéza slobodne činných jednotlivých článkov, na rozdiel od prvotného nediferencovaného zhluku. „Jednotlivý človek je totiž bez špecifického duševného rozvoja ako globálny zväzok bezmyšlienkovitých mechanizmov a nevedomých alebo polovedomých citových reakcií." (Lit.3)

Po telesnej stránke máme vybudované a presne špecifikované jednotlivé časti tela a orgány. V duševnej oblasti to tak však zatiaľ celkom nie je. Pokrok vo vývoji človeka spočíva aj v tom, aby si tieto vyššie zložky svojej bytosti dokázal správne sformovať do funkčných orgánov. Predpokladom je rozpoznanie a rozčlenenie nešpecifického pôvodného, komplexného, nediferencovaného pôsobenia vedomia, čím sa prebudí a oživí latentný duševný život.

Jedným zo základných cvičení jogy je rozlišovanie ja od toho, čo nie je ja. (Lit.7) Obrazom tohto procesu na fyzickej rovine v krvi je činnosť imunitného systému, ktorý stráži hranicu medzi "ja a nie ja" (v obraze tela). Týmto cvičením rozlišovania priamo podporujeme imunitný systém.

V telesnej oblasti sa vylučovanie, teda rozlišovanie potrebného od nepotrebného, deje vo vylučovacích orgánoch. Vylučovací systém zahŕňa kožu, dýchanie, črevá, obličky aj močový mechúr. Pri rakovine býva systém vylučovacích pochodov porušený. Výlučky ešte nebývajú dostatočne zbavené substancie života a nebývajú ešte zatuhnuté do úplnej minerálnej mŕtvej hmoty. Preto páchnu.

Zdravé vylučovanie sa môže udiať, iba keď v živote nastane prirodzene a zdravo nový začiatok a členenie vo vedomí. Nový začiatok vedie k odlúčeniu starého a nepotrebného, k odpútaniu, a tak reguluje procesy vylučovania. Joga pomáha tým, že vznikajú nové dojmy vo vedomí a dáva priestor pre tvorbu nových postojov. Pôsobenie ásan je mnohostranné a mnohoúrovňové. Podporujú procesy vylučovania a cirkulovania. Vylučovací systém podlieha činnosti toho článku človeka, ktorý označujeme pojmom ja.

„Kryštalizujúca kyselina močová, prítomná pri procesoch vylučovania, slúži človeku na tvorbu myšlienok. Tým, že je kyselina močová vylučovaná, môže byť myšlienka myslená na slobodnom základe éteru, ktorý predstavuje najvnútornejšiu životnú energiu. Výlučky sú preto v ich sume všetko také látky, ktoré umožňujú vyšší organizovaný život. Tým, že živý organizmus opäť vracia Zemi určité produkty, môže nastávať duševný a duchovný vývoj, nový a vyšší, v zmysle vystupovania k univerzálnemu duchu."(Lit.6)

Základnou úlohou tu teraz je rozlišovanie, diferenciácia, aby sa aj porušené bunky v tele dokázali nanovo zorganizovať a prijať svoju špecifickú diferencovanú funkciu, ktorá im je daná ich postavením a začlenením do celku organizmu.

Cvičenia:

Trojuholník
Ryba
Holubí sed
Polovičný diamant
Opačný sled

Trojuholník

Trojuholník značí trojnosť. Zoberme si základné členenie ľudskej bytosti na telo, dušu a ducha. Telo je niečím pevným, tuhým, statickým. Má veľkú zotrvačnosť. V duši človeka prebiehajú neprestajne pohyblivé duševné hnutia. V duchovnej oblasti panuje sloboda, avšak bežne si ju ešte nedokážeme uvedomovať.

Na základe týchto myšlienok môžeme svoje telo rozčleniť na spodok - nohy a najspodnejšiu časť trupu, ktoré v tejto ásane v stoji s rozkročenými nohami tvoria rovnostranný trojuholník a budú reprezentovať to pevné; na vršok - hlava, šija, plecia, paže, ktoré budú predstavovať to slobodné; a medzi tým sa nachádza chrbtica a trup, ktoré budú vykonávať v ásane veľmi pružné a hybké úklonové pohyby ako obraz neprestajne pohyblivých a aktívnych síl duše.

Priebeh vykonania ásany sa dá tiež zmysluplne členiť na tri fázy. Po myšlienkovom rozpracovaní ásany, ktoré vytvorí teplo, nastáva prvá pohybová fáza cviku, kedy sa telo najskôr dobre vníma, pričom sa vedome a trpezlivo formuje. Táto aktivita podporuje tvorbu svetla. Nakoniec sa telo dovedie do pokoja. Vedomie vedie pohyb tvarovania tela. V druhej fáze nastáva spokojnenie a koncentrácia. Teraz sa najintenzívnejšie produkujú nové životné sily, ukotvujúce dušu do tela. Ásana sa stáva obrazom ja človeka. V tretej fáze nastáva dokončenie. Vedomé opúšťanie polohy v opačnom slede, než sme do polohy vchádzali, ešte nanovo posilní životné sily.

)

V ásane trojuholník vychádzame striedavo ukláňaním na obe strany a zaoberáme sa pri tom fenoménom šíravy. Skúmame ho myšlienkovo aj citom. Nechceme však vyvinúť šíravu z tela, ale chceme precítiť šíravu ako kozmický jav svetla. Svetlo má tendenciu rozširovania, rozpínania. Centrum rozpínania v ásane trojuholník je oblasť slnečného pletiva. Chrbticu odtiaľ veľmi intenzívne napíname do šírky pohybu. Počas vykonávania ásany teda dochádza k rozšíreniu vedomia, čo sa napokon prejaví aj v tele.

Šírka vedomia je niečo celkom iné ako senzibilita. Senzibilita otvára nervový systém bez jasnej myšlienkovej sily. Nezúčastňuje sa na tom vyššia mentálna energia, slobodná od tela. Senzibilita oslabuje organizmus, oslabuje zdravú tvorbu myšlienok a vedie nevyhnutne k depresiám.

Pri zvyšovaní senzibility ostáva človek v rovine citových väzieb a nálad. V tom prípade je čistá myšlienková sila aj čistá citová vnímavosť zahalená závojom, a preto nesúvisí presne s konkrétnou realitou sveta. Je to badateľné predovšetkým na tom, že človek to, čo vníma citom, nedokáže riadne slovne zreprodukovať. Zahalený citový vnem nedokáže jasne dospieť do reči. Ak predsa len príde k formulovaniu, tak je to nedokonalé alebo skreslené. Až keď myšlienky skutočne budú môcť byť prerozprávané a reálne citové vnemy budú riadne zreprodukovateľné, potom tu bude tiež jasné povedomie a jasná myšlienková šírka. Protikladom k senzibilizácii oblasti pocitov a energií tela je teda rozvinutie šírky vedomia, nesenej jasnými myšlienkami v konkrétnych pojmoch.

Je veľký rozdiel, či je vedomie široké alebo úzke. Vykonanie z tela je však len pasívnym rozšírením. Vykonanie s rozšíreným vedomím, z vedomia, znamená zaoberanie sa najskôr významom cviku. Po takomto fyzickom vykonaní ásany sa človek cíti slobodnejší, obsiahlejší.

Základné členenie ľudskej bytosti na telesnú, duševnú a duchovnú zložku môžeme v trojčlennosti prehĺbiť živým vnímaním alebo uvedomovaním.

V ásane trojuholník je možné venovať sa aj rozpoznávaniu troch síl duše – myslenie, cítenie a vôľa. Význam cviku je daný prostredníctvom myšlienky. Postavíme túto myšlienku do priestoru pred seba a koncentráciou posilníme jej vyžarovaciu silu. Jasná myšlienka poskytne možnosť vykreovať citový vnem, súhlasiaci s realitou. Vyžarujúca myšlienka preteplí vody citovej mysle.

"Oslobodzujúca šírava je výsledkom centrovania duševných síl k ich pôvodnej prirodzenosti." (Lit.4)

Pri cvičení sa konkrétne rozčleňujú myslenie, cítenie a vôľa na tri samostatné a slobodné sily duše. Pôvodne sú tieto sily duše zmiešané a nediferencované. Ako napríklad tri farby, žltá, červená a modrá, keď sú navzájom zliate, vytvoria fialovo-hnedastý tón, v ktorom sa jednotlivé farby už nedajú dobre rozlíšiť. Pri cvičení popisovaným spôsobom sa jednotlivé akoby farby dajú stále lepšie rozpoznať a osamostatniť. (H.Grill: Cvičenia pre dušu, s.90)

Pri sústredenom cvičení ásan sa sila myslenia čistí, koncentruje a posilňuje. Vychovávame sa pre vnímanie svetelnej podstaty myšlienky. Sila vôle sa stáva mocnou, nezávislou, slobodne pôsobiacou a slnečnou. Vnútorné cítenie sa tiež oslobodí a pôsobí ako spájajúca sila duše.

Na vykonanie trojuholníka sa postavíme do široko rozkročeného postoja, aby nohy vytvárali rovnostranný trojuholník. Chodidlá nasmerujeme rovnobežne. Nohy tvoria oporu a predstavujú pevnosť. Pohyb paží začíname viesť po stranách nahor celkom uvoľnene. Zastavíme sa vo vodorovnej medzipolohe a jemne vyrastieme silou vzpriamenia v chrbtici nahor. Plecia ostávajú uvoľnené, rovnako aj tvár a šija.

Pravú ruku necháme vodorovne a ľavú vedieme nahor popri hlave. Jemne a aktívne zo stredu chrbtice vyrastieme do priestoru, ktorý nám otvárajú paže, mierne šikmo doprava nahor. Uvedomíme si ďaleký priestor po pravej strane. Trojuholník, tvorený nohami, ktorý ostáva bez ďalšieho pohybu pevný, zreteľne rozlíšime od trupu, ktorý sa týmto prvým jemným vyrastaním začína pohybovať nabok. Vrcholový bod trojuholníka vnímame ako predel.

Ďalej vedieme celý trup doprava, do otvoreného ďalekého priestoru, akoby sme sa premiestnili nabok do šírky. Dýchanie ostáva uvoľnené. V statickej pozícii necháme uvoľnené obe plecia a tvár. Ruka padajúca nadol k pravej nohe uvoľnene visí. Ľavá ruka ostáva stále popri uchu a smeruje do diaľky pomerne vodorovne, ale neprepíname ju, tiež ju držíme čo najviac uvoľnenú, avšak tvoriacu peknú líniu v pokračovaní smerovania chrbtice do vodorovnosti vpravo.

V statickej fáze sa venujeme vnímaniu a členeniu svojej bytosti. Najskôr si uvedomujeme fyzickú stránku a jej formu. Potom si uvedomíme duševné hnutia, pružnosť, pohyblivosť a aktivitu duševných síl. Vnímame myšlienku aktívneho rozšírenia, ktorú v koncentrácii nechávame pôsobiť. Táto myšlienka preteplí pociťovanie a okrem pocitov vychádzajúcich z tela, môžeme si uvedomiť aj cítenie šírky vedomia, ktoré pomaly vzniká z myšlienky. Napokon sa tomuto rozšírenému vedomiu podvolí aj telo a rozpne sa do nečakanej šírky.

Keď prežívame toto členenie, vôľové sily používame jemne a usporiadane. Ak by vôľa predstavovala iba jednoliatu energiu bez členenia, zabrala by okolitý priestor a bola by vnucujúca. Tým, že sa myšlienkový, citový a vôľový život členia, vzniká pôvabné a radostné vyžarovanie celej osobnosti. Takýmto cvičením sa učíme diferencovať vôľu a budeme schopní túto nenásilnú a rešpektujúcu vôľu uplatniť aj v bežnom živote. Na okolie, na ľudí, aj na iné živé bytosti pôsobíme otvorene, nenásilne radostne a aj pre druhých otvárame nové možnosti.

Nad hnutiami duše bdie slobodné pozorujúce Ja, ktoré je nedotknuté telesnou a duševnou činnosťou.

Po návrate do východiskovej polohy, cvičíme ásanu aj na druhú stranu.

Ryba

V ásane ryba začíname v ľahu na chrbte. Paže celé podsunieme pod chrbát, dlane sú na zemi a aj lakte zasunieme pod chrbát, nevytŕčajú bokom od tela. Pocit z tejto prípravnej polohy, ako aj celkovo z ásany ryba je štíhly a pozdĺžny. Potom vyklenieme chrbticu z vodorovnej línie do oblúku nahor, do formy záklonu. Tým, že chrbticou vytvarujeme oblúk, celé telo sa akoby skráti, scentruje. V strednej partii, v chrbte je veľké pnutie. Aktivita a dynamika smeruje nahor do voľného priestoru. Precítime príťažlivosť stredu, dostredivosť. Telo v polohe ryba je obrazom centrujúcej, zjednocujúcej štruktúry. Naproti tomu nohy necháme vedome uvoľnené, iba ich veľmi jemne držíme spojené vedľa seba. Podobne aj hlava, tvár, šija a plecia ostávajú uvoľnené.

Hlava padá voľne dozadu. Je to obraz ustúpenia zvyčajného, ťažkého myšlienkového ladenia. Necháme ho od seba akoby odpadnúť, ustúpiť, odplynúť, podobne ako v rastlinnom svete staré ustúpi tvorbe nového. Hlavu uvoľnene smerujeme konkrétne k zemi s jasným diferencovaným myslením, s jasným myšlienkovým členením. Z týchto myšlienok vznikne aj členené pociťovanie tela a napokon aj diferencované konanie, teda nasadenie vôle v pohybe. Ásana je príležitosťou, ako prekonať materialistické postoje, keď reálne vnímame telo a uvedomujeme si ho ako objekt pozorovania a nástroj konania.

Ásana ryba je obrazom námahy, ktorú si vyžaduje vyzdvihnutie sa zo zvyklostí, návykov a vytvorenie nového otvoreného postoja. Často v živote ustrnieme v slepej uličke zvykov, nevieme ich opustiť zo strachu, teda z nedostatku odvahy alebo z pohodlnosti. Táto ásana nám dáva priestor, aby sme si uvedomili, ako lipneme na niečom dobre známom, ale starom a mnohokrát už nepotrebnom, prežitom, na zdanlivých istotách života.

Môžeme si tu uvedomiť, či sme schopní, a do akej miery, venovať sa vytváraniu niečoho nového, klásť si celkom nové ciele v živote, vyššie a ušľachtilejšie a otvoriť sa rozvíjaniu nového potenciálu v živote. Hrudník sa intenzívne otvára novej, ešte neznámej budúcnosti, novému svetu, novému neznámemu životu. Týmto pohybom vytvoríme v strede nový priestor prežívania, tichý, bdelý a otvorený. Celá chrbtica tvorí plynulý oblúk, ktorý sa nezalomí ani v šiji. Oživíme zabudnuté partie hrudnej chrbtice medzi lopatkami a roztvoríme cítenie.

Chrbtica je ako otvorená brána do novej slobodnej krajiny. Vymaňujeme sa z tesného a dobre známeho a otvárame bránu neznámemu, novým perspektívam a vnemom. Otvorená uvedomelosť s diferencovaným členením usporadúva vedomie. Prežívame sa v tichu prítomného okamihu, otvorení v tu a teraz. Spôsobuje to zvýšený záujem o život, o druhých ľudí a otvára nádej pre nové možnosti vo vývoji.

Holubí sed

Na fyzickej úrovni pracujeme pri cvičení vedome s hmotou tela. Avšak čo sa deje vo vnútorných vrstvách? Tam spočiatku pracujeme úplne nevedome. Našou úlohou na cvičeniach jogy je stávať sa postupne vedomejšími, rozširovať vedomie. Na príklade ásany holubí sed ukážeme, ako telesnosť súvisí s vyššími článkami.

Na začiatku je myšlienka v duchu. Napríklad chceme živo a zreteľne prežívať celou svojou bytosťou, aj telom, formu kríža. Kríž je symbolom súčasného stavu vývoja zeme. Preto je dôležité túto formu poznávať a učiť sa ju svojím telom vyjadriť. Približujeme sa tým hlbokým zákonom vesmíru a vývoja ľudstva. Pre prenikanie pod povrchné posudzovanie je nevyhnutné, aby sa naše vedomie rozvinulo, aby doslova rozkvitalo v duchu, v duchovných myšlienkach.

Najskôr sa učíme prežívať horizontálny princíp. Posadíme sa do východiskovej polohy na päty a oboma predkoleniami a priehlavkami cítime vodorovnú plochu. Človek vníma zem, na ktorej žije ako rovinu. Potom jednu nohu vysunieme po podložke smerom dozadu. Vodorovnú rovinu pociťujeme ešte väčšou plochou nohy. K predkoleniu sa pridá pociťovanie vystretým kolenom a stehnom. Ak je to možné, presadneme si na plochu zeme povedľa päty pokrčenej nohy. Nohy sa navzájom dynamicky rozťahujú jedna kolenom vpred, druhá chodidlom vzad. Prežívame prúdiaci element v nohách, prežívame spojitosť so zemou. Pohyb vychádza z krížovej kosti v oboch protichodných smeroch pozdĺž nôh dopredu a dozadu. Pri zvýšenej bdelosti a pri vybudovaní si zreteľného a živého pocitu spojitosti s vodorovnosťou plochy zeme pobadáme spätný pohyb, zosústreďovanie jemných síl pozdĺž nôh do oblasti krížovej kosti.

Tento nový tvorivý cit vybudovaný v ásane z prvých myšlienok pozdvihuje cvičenie na vyšší stupeň. Vytvárame tak novú životnú silu, podporujúcu našu budúcnosť.

Druhým pohybom zvislým smerom vyjadrujeme to, že človek je myšlienkovou bytosťou. Sily vzpriamenia chrbta dvíhajú hlavu dovysoka, lebo sme uspôsobení pre duchovný život.

Myšlienky, ktoré sme k telesnému cviku pripojili, preladili naše pocity. Čisto fyzické a subjektívne pociťovanie presublimovalo na kreatívny cit na vyššej úrovni. Nastáva tak premena v netelesných článkoch. Telo ustupuje z dominancie. Vôľa, ktorá hýbe končatinami, sa obracia k niečomu inému. Je oslobodená od energií tela.

Vzniká vnem, ako éterické sily prúdia po horizontále, zosústreďujú sa v oblasti krížovej kosti a opäť tryskajú pozdĺž nôh smerom von a pozdĺž chrbtice smerom nahor. Fyzicky vidíme, že cvik nadobudol výraz. Telo nedominuje, vytvorila sa príjemná nálada.

Duševne sa cítime bdelí, svieži, aktívni. Tvorivé sily duše sú činné a usporadúvajú celú sféru okolo cvičiaceho. Akoby bol odetý do krásne maľovaných farebných šiat. Usporiadané vôľové konanie v ásane je následok tvorivého myslenia a sublimovaného cítenia.

Keď toto dianie človek zbadá, začne byť pozornejší, tichší, vnímavejší. Začne pozorne načúvať. Staneme sa tichí, aby sme počuli. Chceme túto novú skutočnosť, vytvorenú vo svojom bezprostrednom okolí skutočne počuť znieť. Stávame sa slobodnejší, odpútanejší od telesných zahmlievajúcich prúdov energií.

Začíname prežívať formu kríža a jej význam vyjadrujeme telom. Začíname sa zoznamovať s oblasťou krížovej kosti a začína sa nám ozrejmovať duševný charakter tejto oblasti. Duševnosť oblasti krížovej kosti sa nedá poznávať tak, že by sme sa priamo koncentrovali na oblasť krížovej kosti, lebo by sme ostávali ponorení iba v energiách tela alebo vo vlastných subjektívnych ilúziách. Musíme ju poznávať cez vhodnú myšlienkovú koncentráciu. Z pôvodne abstraktných myšlienok sa stalo živé prežívanie, objavili sme živú podstatu. My sme ju vytvorili svojou vôľovou činnosťou. Myšlienka ako duchovné svetlo je východzím osivom a stáva sa naším sprievodcom na ceste.

Polovičný diamant

Diamant ako drahokam je priepustný pre svetlo. Je čistý, jasný, strany sú obrúsené. Cvičiaci prostredníctvom praktickej práce s ásanami prináša do tela harmonickú formu. Tak ako klenotník dobre obrúsi drahokam na jeho hranách, tak formuje cvičiaci polohu k rovnomernej jednote a jasnosti formy. To vonkajšie tým neprekryje to vnútorné. Duša žiari vo svetle. Je priepustná ako diamant, ktorý necháva svetlo, aby ním prenikalo.

Ásanu polovičný diamant začíname v polohe sedu na pätách. Vnímame bežné postavenie chrbtice zdola nahor vo vzpriamení a pohľad smerujúci obvyklým spôsobom dopredu. Teraz opustíme tento bežný postoj a pomaly začíname z neho ustupovať dozadu. Svoje bežné postoje zanecháme a vedieme telo vedome a pomaly krok po kroku smerom k zemi. Rukami sa vzadu za telom oprieme o zem.

Možno niekto kvôli obmedzenej pohyblivosti ostane v prvej polohe mierneho zaklonenia. Ak je to možné, vedieme telo k druhému medzníku, až sa dokážeme položiť na lakte. Tu môžeme zakloniť hlavu a chvíľku zotrvať, kým si nohy privyknú na mocné naťahovanie. Potom klesáme ďalej dozadu k zemi, až sa hlava dotkne podložky. Aj plecia pomaly položíme na zem. Pri vykonávaní tohto pohybu si po celý čas uvedomujeme, ako sa telo približuje k zemi. V statickej fáze ásany vnímame, ako sa dych celkom upokojí a premení. Telo akoby zmäklo.

Názov ásany preložený zo sanskritu znamená: položený na zem. V konečnej polohe je chrbát jemne prepnutý do záklonu a oči hľadia nahor do neba. Máme pocit, akoby sme sa zlúčili so zemou a odtiaľ vnímali to, čo je nad nami. Nohy, ktoré neprestajne zabezpečujú bežný kontakt so zemou, teraz prežívame akoby skrátené. Akoby bolo odstrihnuté prirodzené spojenie so zemou. Vytvárame celkom iný vzťah, pomocou chrbta a zátylku. Stred tela je otvorený a pohľad, ktorý smeruje nahor do neba, znázorňuje pohľad do nadzmyslových svetov.

Navrhujeme tu zostavu ásan, ktorá zahŕňa cvičenia uvedené v tejto kapitole:

1. kozmická modlitba (kap.3)
2. váha (kap.3)
3. sviečka (kap.7)
4. trojuholník v ľahu na chrbte (kap.4)
5. ťava (kap.2)
6. klešte (kap.4)
7. holubí sed
8. kobra (kap.5)
9. ryba
10. polovičný diamant
11. trojuholník

Opačný sled

V relaxačnej polohe alebo v akejkoľvek polohe sedu po docvičení zostavy ásan premyslíme zostavu ešte raz v opačnom slede, než bola zacvičená. V tomto prípade si v spomienke predstavíme postupne ásany: trojuholník, polovičný diamant, ryba, kobra, holubí sed, kliešte, ťava, trojuholník v ľahu na chrbte, sviečka, váha kozmická modlitba.

   O joge  <  Články o joge  joga a rakovina  <  späť

                              Obsah  <  späť

Heinz Grill: Nová jogová vôľa a jej terapeutické nasadenie pri strachoch a depresiách,
Rozvíjanie citových vnemov a sociálnych schopností pomocou tela, s.150:

"Tretia tvorivá úloha, ktorá má s predošlými určitú príbuznosť, sa týka tvorby poznania Ja. V normálnom každodennom svete rozum verí vo svoju vlastnú identitu a určuje všetky úkony z domnelého osobného stredu nachádzajúceho sa v tele. Cvičiaci sa počas svojho cvičenia ásan domnieva, že telo samotné je vykonávajúce, činné, cítiace a vnímajúce. Tento dohad je však z pohľadu univerzálneho ducha nesprávny. Nazeranie na Ja sa mení, keď zaujmeme rozšírenejšie, o čosi objektívnejšie a slobodnejšie stanovisko. (14) Čo je toto Ja vo vedomí, ktoré sa identifikuje s úkonmi tela a ktoré je taktiež ponorené vo všetkých myšlienkach, dojmoch, pohyboch a pocitoch? Iste si to žiada dlhšie trvajúci a hlboko siahajúci vývoj skúseností, kým sa môže dostaviť poznanie, že telo a jeho domnelé ja nie je to, čo skutočne v cvičení koná. Na fyzickej matérii pracujú najrozmanitejšie elementárne sily, ako sú bytosti, kreácie a mocnosti, ktoré umožňujú hnutia vedomia a podvedomia, a tým splodia úkon. Konanie nastáva na základe účelovej existencie týchto neviditeľných elementárnych síl a vyjadruje sa telom. To, čo v nás nosíme ako Ja, je v skutočnosti slobodné od tela a jestvuje v duchovnom svete. Prostredníctvom vedomia dáva len motiváciu ku konaniu a povoľuje mnohostranné pohyby vôle. V konečnom dôsledku však ostáva predsa len slobodné od tejto neprehľadnej hry síl. Ja preto nie je naozaj zapletené do cviku jogy a ostáva nedotknuté od takzvaných dobrých a zlých výsledkov. Až týmto poznaním ásana získava svoju schopnosť slobodne disponovať vôľou a môže sa rozvinúť v čistej sile pnutia. Môže rozkvitnúť až k najvyššiemu umeniu. (15)

(14) Keď sa niekto zasnene ponára do cviku, a preto ho neformuje a nevedie z vedomia, tak to v skutočnosti poukazuje na nedostatočné pochopenie Ja a taktiež na oslabenie sily Ja. Podobne, aj tie mocnosti, ktoré sa zasnene ponárajú do tela, sú bytostné emócie.

(15) Podobné, len o čosi viac vzťahujúce sa na kozmický zmysel, opisuje Bhagavad Gíta v kapitole II, verš 12-30."